Informačný seriál Združenia pestovateľov obilnín
o budúcej Spoločnej poľnohospodárskej politike EÚ na roky 2021-2027
1. ČASŤ:
Čo to je Spoločná poľnohospodárska politika Európskej únie
a prečo sa mení?
Spoločná poľnohospodárska politika (SPP) Európskej únie patrí medzi hlavné politiky Európskeho Spoločenstva a určuje pravidlá pre podpory príjmu farmárov, opatrenia rozvoja vidieka, nástroje organizácie trhu s agrokomoditami, ako aj ďalšie podmienky pre fungovanie agropotravinárov na spoločnom európskom trhu. SPP vznikla v roku 1962 s cieľom poskytnúť obyvateľom Európy dostatok dostupných a kvalitných potravín a zabezpečiť farmárom férový príjem pre zachovanie života na vidieku.
Poľnohospodárstvo má svoje špecifiká, na ktoré sa pri porovnávaní s ostatnými rezortnými politikami zabúda. Napriek nepochybnému významu pri zabezpečovaní potravín je príjem farmárov až o 40% nižší v porovnaní s nepoľnohospodárskymi výrobnými odvetviami. Poľnohospodárstvo je oveľa závislejšie na priebehu počasia a klímy, ako iné rezorty. Medzi dopytom a ponukou na trhu je nevyhnutne istá časová priepasť, keďže k produkcii mlieka, či upečeniu chleba vedie dlhá cesta. Navyše, poľnohospodári musia pracovať dostatočne efektívne, v rámci určitej sociálnej komunity na vidieku, ohľaduplne k životnému prostrediu a pritom zachovávať kvalitu pôdy a biodiverzitu života. (SPP v každej členskej krajine: https://ec.europa.eu/info/publications/cap-your-country_sk )
V roku 2018 bola SPP financovaná z celkového rozpočtu únie (t.j. 160 mld. euro) vyše 36 percentami, t.j. 58,82 mld. euro (z toho Slovensko dostalo 2,457 mld. euro). Najväčšia časť z tohto ročného rozpočtu (41,74 mld. euro) išlo na podporu príjmu európskych farmárov. Ďalších 14,37 mld. euro bolo určených na opatrenia rozvoja vidieka a 2,7 mld. euro sa použilo na nástroje organizácie trhu s agrokomoditami. SPP je financovaná prostredníctvom dvoch fondov: Európsky poľnohospodársky fond (EAGF z anglického European Agriculture Guarantee Found), ktorý je zacielený na priame platby a organizáciu trhu. A druhý Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EAFRD z anglického European Agriculture Found for Rural Development) pre opatrenia rozvoja vidieka. Kým prvý definuje I. pilier podpôr, druhý fond je II. pilierom a tento je zároveň povinne kofinancovaný z národných rozpočtov členských krajín EÚ. III. pilierom financovania je notifikovaná štátna podpora, ktorá je v každej členskej krajine pochopiteľne rôzna. Obvykle sa za IV. pilier označujú rôzne nepriame podpory zo strany štátu, ako sú napr. daňové úľavy, upravené sociálne odvody, bonifikácie úverov, príspevky na poistné apod. Napriek „jednotnej“ poľnohospodárskej politike tak dochádza v rámci územia Európskej únie k rôznym a často neporovnateľným podnikateľských prostrediam, ktoré farmárom poskytujú lepšiu, či horšiu konkurencieschopnosť na spoločnom európskom trhu. (Výdavky z EÚ rozpočtu za roky 2014-2020 po anglicky: https://ec.europa.eu/budget/graphs/revenue_expediture.html )
Medzi hlavné prínosy SPP EÚ patrí výroba potravín, rozvoj vidieckej komunity a trvalo-udržateľné hospodárenie. V rámci krajín EÚ dnes operuje asi 11 miliónov fariem, na ktorých pracuje okolo 22 miliónov ľudí. Spoločne produkujú hojnosť rozličných, cenovo dostupných, bezpečných a kvalitných potravín. Na poľnohospodárstvo je naviazaných mnoho ďalších pracovných miest na vidieku. Farmári potrebujú budovy, stroje, pohonné látky, hnojivá a ošetrovanie hospodárskych zvierat (tzv. „sektory vstupov“). A taktiež potrebujú produkty spracovať a zabaliť, uskladniť, prepraviť a predať (tzv. „sektory výstupov“). Spoločne s potravinárskym priemyslom poskytuje poľnohospodárstvo v rámci EÚ celkom asi 44 miliónov pracovných miest. Farmári majú pritom dvojaké poslanie – na jednej strane vyrobiť suroviny pre potraviny, no na druhej chrániť prírodné zdroje, pôdu, vodu a biodiverzitu v krajine.
Kto sú teda kľúčoví hráči pri tvorbe pravidiel SPP? Predovšetkým Európska Komisia, ktorá konzultuje návrhy legislatívy v rámci poradných „skupín civilného dialógu“ (napr. poradná skupina civilného dialógu pre plodiny na ornej pôde má 57 členov, ktorí zastupujú prvovýrobcov, potravinárskych spracovateľov, obchodníkov, ochrancov životného prostredia, vtákov a včiel apod.) a „poľnohospodárskych výborov“. „Expertné skupiny“ zasa poskytujú Európskej Komisii podklady, napr. AMTF pre boj proti nekalým praktikám v obchode. Európska Komisia spracúva „dopadové štúdie“ vždy, keď plánuje, pripravuje a navrhuje novú legislatívu pre EÚ. Európsky Dvor audítorov hrá tiež významnú úlohu pri revízii výdavkov v rámci poľnohospodárstva.
Okrem Európskej Komisie, ktorá je hlavným autorom pravidiel pre SPP, sa k zásadným návrhom vyjadruje aj Európska Rada ministrov poľnohospodárstva a Európsky Parlament. V rámci procesu pripomienkovania sa má možnosť vyjadriť samozrejme aj laická, či odborná verejnosť, ktorá sa združuje do rôznych mimovládnych zoskupení, tzv. „NGOs“ (napr. COPA-COGECA je najväčšou, nie však jedinou, organizáciou farmárov a družstiev v EÚ).
Spoločná poľnohospodárska politika EÚ (SPP) od začiatku svojej existencie v roku 1962 podliehala zmenám. Kým po II. svetovej vojne bolo jej hlavným cieľom zabezpečiť dostatočné množstvo potravín, neskôr sa musela únia vysporiadať s prebytkami potravín (intervenčné zásoby obilia, masla, mäsa, sušeného mlieka apod.). So zásadnejšou reformou SPP koncom osemdesiatych rokov 20.storočia (od roku 1992) prišiel vtedajší komisár pre poľnohospodárstvo, Ray MacSharry, ktorý predovšetkým limitoval množstvá produktov, podporil ich vývoz, znížené podpory zacielil na výrobcu a zaviedol tzv.„set aside“ – vyňatie pôdy z produkcie. Veľkou výzvou bolo tiež rozšírenie Európskeho Spoločenstva v roku 2004 o desať nových členských krajín bývalého socialistického bloku. Tzv. „Agenda 2000“ rozdelila podpory SPP do dvoch pilierov a pripravila opatrenia aj pre rozvoj vidieka. Podpory sa oddelili od produkcie a zaviedla sa jednoduchá platba na plochu a povinné agro-environmentálne schémy. Taktiež bolo prijaté rozhodnutie, že financovanie SPP z rozpočtu EÚ sa nebude meniť do roku 2012. No ani v období rokov 2013-2020 nedošlo k úplnému dorovnaniu podpôr v rámci všetkých krajín EÚ-28.
Európska Komisia pravidelne publikuje správy o mienke verejnosti, tzv. „Eurobarometer„. Napríklad v rámci prieskumu k SPP, ktorý realizovala do decembra 2017, sa vyjadrilo vyše 28 000 obyvateľov zo všetkých členských krajín EÚ. Až 62% z nich sa vyjadrilo, že hlavnou prioritou SPP by mala byť produkcia kvalitných, bezpečných a zdravých potravín a 61% respondentov vidí prínos poľnohospodárstva nielen v rámci výroby potravín, ale aj v tvorbe krajiny. Aj na základe tohto prieskumu zadefinovala Európska Komisia hlavné ciele budúcej SPP po roku 2021.
O tom nabudúce… 🙂
SERIÁL obsahuje tieto témy, ktoré budeme prinášať v týždňových intervaloch na našej stránke:
- Čo to je SPP EÚ a prečo sa mení?
- 9 hlavných cieľov SPP po 2021
- Zelená architektúra budúcej SPP
- Finančný rámec pre EÚ a SR
- Hlavné priame podpory I. piliera
- Opatrenia II. piliera na rozvoj vidieka
- Spoločná organizácia trhu s obilninami
- Otvorené otázky (stropovanie, redistribúcia, definícia aktívneho farmára, atď.)
- Časový rámec a očakávané kroky
- Prechodné obdobie a najbližšie roky
Spracovala: Ing. Vladimíra Debnárová, výkonná tajomníčka Združenia pestovateľov obilnín, 29.10.2019
Celý súbor na stiahnutie: 1časť serialu o SPP po 2021 nov19