Koncom marca 2020 Európska Komisia vyhodnotila rok 2019 ako rekordný z hľadiska obchodovania s agrokomoditami. Hodnota vývozu agropotravinárskych výrobkov z krajín Európskej únie dosiahla celkom 151,2 mld. euro (nárast o 10% od decembra 2018) a dovozy rátali na 119, mld. euro (nárast o 2,5% oproti 2018). Dnes, pod tlakom nejasného vývoja globálnej ekonomiky, hlavní výrobcovia agrokomodít vo svete riešia dilemu, či ich obchodovať ďalej, alebo si radšej udržať strategické zásoby pre domácu spotrebu. Koronavírus zrejme preverí nielen charaktery, ale aj pripravenosť vlád jednotlivých štátov. A ich vzájomnú komunikáciu.
Celková hodnota zahraničného obchodu EÚ s agrokomoditami v roku 2019 dosiahla 270,5 mld. euro. Obchodný zisk dosiahol rekordnú výšku 31,9 mld. euro, a teda stúpol o 52% oproti predošlému roku. Medzi hlavné destinácie pre európske potraviny v roku 2019 boli USA, Čína, Švajčiarsko, Japonsko a Ruská federácia (spolu odoberajú vyše 40% vývozov z EÚ). Naopak, únia dovážala potraviny hlavne z USA, Brazílie, Ukrajiny, Číny a Argentíny. Nárast v hodnote vývozu zaznamenala EÚ u rôznych produktov, ale najviac u bravčového mäsa (nárast o 2,36 mld.€), pšenice (viac o 1,75 mld.€) a liehoviny a alkohol (nárast o 1,13 mld.€). Najvýraznejší pokles v hodnote vývozu eviduje Komisia u cukru z repy a trstiny (pokles o 523 mil.€), olivového oleja (menej o 125 mil.€) a surové kože (pokles o 114 mil.€).
Obchod s poľnohospodárskymi komoditami v rámci krajín EÚ pokračoval v rastúcom trende aj v januári 2020. Za prvý mesiac tohto roka EÚ zaznamenala nárast zisku z vývozu o 22% oproti januáru 2019, konkrétne v hodnote 3,76 mld.€. Zdá sa, akoby COVID19 ešte neovplyvnil predaj potravín z EÚ do Číny (mesačná hodnota vývozu medziročne vzrástla o 483 mil.€). Stúpol tiež vývoz do Spojených štátov amerických (+150 mil.€), Maroka (+103 mil.€) a Saudskej Arábie (+90 mil. €). Vyvážalo sa najmä bravčové mäso, pšenica, zrniny a odpadové mäso.
Od začiatku pandémie koronavírusu vo svete sa však svetový trh s agrokomoditami začal správať nepredvídateľne a narušil dovtedajšie zvyklosti. Zmenili sa najmä požiadavky na potraviny – spotrebitelia si začali vytvárať zásoby a reštaurácie, bary a hotely sa zatvorili, čo malo priamy dopad na výrobcov agrokomodít. Na jednej strane skladné potraviny, ako cestoviny, ryža, múka, konzervované ovocie a zelenina zaznamenali zvýšený predaj. Na strane druhej, vysokokvalitné produkty, ako je kvalitné výrezové mäso, víno, či špeciálne syry, značne konzumované vonku, vidia výrazný pokles v spotrebe. Napriek tejto výzve sa európske poľnohospodárstvo pružne usiluje prispôsobiť zmeneným podmienkam a Európska Komisia prijíma celý rad opatrení na zmiernenie negatívneho vývoja.
Na stretnutí Svetovej obchodnej organizácie (WTO) dňa 23.4.2020 v Bruseli sa zástupcovia Európskej únie a ostatných 21 členov zaviazalo zabezpečiť plne funkčný svetový obchod s potravinami. V spoločnom stanovisku všetkých 164 členov WTO podporilo ciele zabrániť negatívnym dopadom aktuálnej koronakrízy na potravinovú bezpečnosť, výživu a zdravie obyvateľov všetkých členských krajín tejto svetovej organizácie. Nevyhnutné opatrenia, ktoré krajiny prijímajú v rámci poľnohospodárstva a potravinárskej výroby by mali byť dočasné a transparentné a nemali by narúšať medzinárodný obchod s produktami, ani vytvárať neoprávnené bariéry obchodu.
Napriek tomu, analýzy trhu IHS Markit v niekoľkých krajinách (V.Británia, Nemecko, USA) dospeli k niektorým alarmujúcim záverom. Jedným z nich je to, že svet síce je schopný vyrobiť dostatok potravín pre všetkých, ale nedokáže ho dostať tam, kde je potrebné – nie dostatočne rýchlo a v požadovanom množstve. Dodávateľské reťazce škrípu. IHS Markit našiel až 12 „zádrheľov“ na ceste potravín – od farmy po tanier. Z nich je možné pri najlepšej vôli a rýchlom zásahu vyriešiť najviac ak štyri. No úsilie dosiahnuť bezchybnosť v tomto procese je takmer nemožné. Ide napríklad o dostatok ľudí na zobratie úrody, pričom odlet množstva Rumunov do Veľkej Británie, alebo povolanie národnej gardy na pomoc jatkám v USA je skôr prejavom zúfalosti, ako systémového riešenia.
No podobne je na tom aj spracovateľský priemysel, kde sa nedajú jednotliví zamestnanci zmysluplne rozmiestniť dva metre od seba. Medzinárodná preprava je ďalší kameň úrazu, kde tiež pôsobí ľudský faktor, ale tiež prekážky na hraniciach a opatrenia jednotlivých štátov, hlavne v EÚ. Prístavy ďalekého východu sú zablokované kontajnermi. Problém je nielen s kontajnermi, ale aj s loďami a posádkou – každé je totiž na inom mieste. Omeškáva sa aj dôležitá administratíva medzinárodného obchodu a je čoraz ťažšie vôbec naplánovať nejaký obchod. Navyše, niektoré krajiny už začínajú obmedzovať svoj vývoz potravín, predovšetkým ryže (India, Vietnam, Kambodža). Vyschli aj toky čerstvého mlieka z Francúzska, ktoré ho spracúva na trvanlivé sušené mlieko. Trendom je aj konzervovať, mraziť, či dehydrovať všetky čerstvé potraviny, čo znižuje ich aktuálnu ponuku na trhu. Európski spracovatelia paradajok obmedzujú predaj konzerv aj veľkým klientom a to isté sa deje aj s mrazenou zeleninou.
Americkí farmári ženú svoje stáda hovädziny na skorú porážku, pretože konzumenti steakov, či tradičných amerických raňajok so slaninou a vajcom, sedia doma. Trh cateringu (občerstvenia) vyschol. „Skapal“ aj trh s bioetanolom z kukurice, čo však má dopad aj na živočíšnu výrobu, pretože po fermentácii sa zmes sušila a peletovala na krmivo. Kvôli prepadu ceny ropy musia aj v bohatých krajinách Stredného východu zrazu zvyšovať daň (a tým cenu) sladených nealkoholických nápojov a cigariet, aby pokryli deficit v rozpočte. Je jasné, že to, čo máme momentálne v obchodoch je všetko, až do novej úrody, takže akýkoľvek nedostatok výrobkov bude zrejmý až o niekoľko mesiacov.
Podľa najoptimistickejších odhadov IEG Vu (t.j. medzinárodní ekonomickí odborníci) by kapacita celého potravinového reťazca sveta mala klesnúť na 70-75% pôvodného objemu. Aj keď nie je pravdepodobné, že by vlády vyspelých štátov zaviedli prídelový systém na potraviny, no sily trhu zrejme budú diktovať ceny a dostupnosť niektorých potravín. Zmeniť to môže iba ďalšia veľká vlna panického nakupovania. V ostatných krajinách je však situácia ešte horšia. Analytici očakávajú nepokoje a rabovanie všade tam, kde množstvo obyvateľstva žije v chudobných podmienkach preľudnených slumov a kde už teraz viazne dodávka jedla (napr. India, Južná Afrika, Brazília, Mexiko). No aj Ruská federácia môže zažiť sociálne nepokoje, pretože má len slabú štruktúru sociálneho zabezpečenia a pokles ceny ropy kráti príjmy vlády. V niektorých krajinách sa dokonca aktivizujú kriminálne živly a mafie, ktoré si ľudí nakláňajú na svoju stranu dodávkami potravín, podkopávajúc tak autoritu vlád. Najpravdepodobnejšie je, že príde recesia.
Spracovala: Ing. Vladimíra Debnárová, tajomníčka ZPO. 30.4.2020.
Zdroje informácií:
https://ec.europa.eu/info/news/2019-record-year-eu-agri-food-trade-2020-mar-27_en
https://ec.europa.eu/info/news/2020-started-strong-performance-eu-agri-food-exports-2020-apr-17_en
Celý článok na stiahnutie: Svetový obchod s agrokom 30apr20