Zdieľame analýzu Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva (VÚEPP), pri ktorej vychádzal z údajov súboru podnikov sledovaného NPPC-VÚEPP. Analýza bola zverejnená na stránke AGROBIZNIS dňa 3.6.2020.
Vývoj ekonomickej efektívnosti pestovania pšenice v podmienkach Slovenskej republiky
Tieto údaje ústav dlhodobo sleduje a sú spracované podľa výrobných oblastí a za Slovensko. Vzhľadom na to, že sa jedná o vybranú vzorku podnikov je potrebné chápať výsledné informácie ako orientačné. Vybraný súbor tvoria poľnohospodárske družstvá a obchodné spoločnosti (akciové spoločnosti a spoločnosti s ručením obmedzeným). Súbor neobsahuje informácie od samostatne hospodáriacich roľníkov – fyzických osôb. Ekonomika pestovania pšenice je hodnotená na základe dostupných údajov v časovom rade rokov 2009 – 2018 v trojročných intervaloch.
Náklady a úrody
Náklady na hektár pšenice sa respondentom vybraného súboru v ostatnom hodnotenom roku (2018) v porovnaní s rokom 2009 zvýšili o 41,2 %. Z dlhodobého hľadiska sa zvýšili najmä náklady na agrochemické služby (o 32,6 €/ha), ostatné priame náklady a služby (spotreba energie, dane, nájomné atď.) sa zvýšili (o 57,1 €/ha) a mzdové a sociálne náklady (o 17,0 €/ha). V porovnaní s rokom 2009 boli vyššie aj priame materiálové náklady spolu (osivá, hnojivá, chemické ochranné prostriedky a ostatný priamy materiál) a to o 28,5 %, čo bolo ovplyvnené najmä zvýšenými nákladmi na chemické ochranné prostriedky a ostatný pomocný materiál. V priebehu ostatných troch rokov (v porovnaní s rokom 2015) sa respondentom zvýšili celkové náklady na ha pšenice o 13,7 %. V porovnaní s rokom 2015 boli v ostatnom hodnotenom roku vyššie takmer všetky nákladové položky. Naopak klesli priame materiálové náklady spolu, ktoré boli v roku 2018 o 3,2 % nižšie ako pred tromi rokmi. Klesli náklady na osivá (8,5 %), hnojivá (21,2 %) aj chemické ochranné prostriedky (20,5 %). Pokles priamych materiálových nákladov celkom zmiernili náklady na ostatný priamy materiál (pohonné látky a mazadlá, náhr. dielce na opravy a ostatný materiál), ktoré sa v porovnaní s rokom 2015 zvýšili na dvojnásobok. Vo všetkých hodnotených rokoch rástli aj náklady na réžiu, ktoré boli v porovnaní s rokom 2009 v ostatnom hodnotenom roku vyššie o 52,2 % a v porovnaní s rokom 2015 boli vyššie o 21,1 %. V štruktúre celkových nákladov na pšenicu v hodnotených rokoch dominovali priame materiálové náklady, ktorých podiel tvoril takmer polovicu celkových nákladov (41 % – 49 %). Najväčší podiel na priamych materiálových nákladoch mali náklady hnojivá (37,3 % – 48,1 %).
V roku 2018 respondenti vybraného súboru podnikov zozbierali z 1 hektára 5 ton pšenice, čo bolo o 1 tonu menej ako pred tromi rokmi. Nižšia hektárová úroda pšenice mala negatívny vplyv na jednotkové náklady a v roku 2018 bola výroba pšenice z hodnotených rokov najdrahšia (201,5 €/t). Najlacnejšie vyrábali respondenti pšenicu v roku 2015 kedy dokázali 1 tonu pšenice vyrobiť za 147,8 €. V porovnaní s rokom 2009 boli náklady na 1 tonu pšenice vyššie o 30,2 % a v porovnaní s rokom 2015 boli vyššie až o 36,4 %. Vývoj úrody, nákladov, zisku a rentability pšenice v hodnotenom období prezentuje tabuľka č. 2.
Ceny a rentabilita
V roku 2018 respondenti realizovali v rámci SR tonu pšenice za 172,6 €, čo bola o 67,6 % vyššia realizačná cena ako na začiatku hodnoteného obdobia v roku 2009. V porovnaní s rokom 2015 bola realizačná cena pšenice v ostatnom hodnotenom roku vyššia o 13,8 %. Extrémne sucho vo vegetačnom období v roku 2018 spôsobilo, že hektárová úroda pšenice bola v porovnaní s rokom 2015 nižšia o 1 tonu a ani pri vyšších nákladoch na hektár pôdy a priaznivejšej realizačnej cene nedosahovali respondenti bez započítania podpory zisk. Aj keď v poslednom hodnotenom roku bola realizačná cena pšenice v rámci SR vyššia ako v roku 2015, jednotkové náklady na jej výrobu v ostatnom hodnotenom roku nepokryla. Respondenti v ostatnom hodnotenom roku strácali 29,0 € na 1 tone pšenice.
Ekonomická efektívnosť pšenice bola v roku 2018 nepriaznivo ovplyvnená vysokými jednotkovými nákladmi, spôsobenými nižšou hektárovou úrodou ako pred tromi rokmi a vyššími celkovými nákladmi na 1 hektár pšenice ako v ostatných hodnotených rokoch. Výroba pšenice bola bez započítania podpory pre respondentov v ostatnom hodnotenom roku nerentabilná (-14,4 %). Do plusových čísiel sa pšenica dostala iba za pomoci dotačných stimulov a dosahovala rentabilitu 11,7 %. Kritickým z hodnotených rokov bol pre pšenicu rok 2009, kedy bola stratová aj so započítaním získanej podpory a záporná rentabilita jej výroby sa podporou iba zmiernila z -33,5 % na -12,7 %. Naopak ekonomicky najpriaznivejším rokom pre pšenicu bol rok 2015, kedy realizačná cena pšenice prevýšila náklady na jej výrobu a pestovatelia pšenice dosahovali zisk aj bez započítania dotačných stimulov a rentabilitu 2,6 %. So započítaním štátnej podpory dosahovali v roku 2015 respondenti vybraného súboru podnikov pri výrobe pšenice rentabilitu 24,3 %.
Efektívnosť výroby pšenice, tak ako aj iných rastlinných komodít je ovplyvnená klimatickými podmienkami, vynaloženými nákladmi na jej výrobu, vývojom realizačnej ceny a v značnej miere aj poskytnutou podporou. Pestovanie pšenice bolo pre podnikateľské subjekty v ostatných hodnotených rokoch výhodné. Napriek nepriaznivým klimatickým podmienkam, nižšej úrode a vyšším nákladom na pšenicu v porovnaní s rokom 2015, vyrábali respondenti so započítaním štátnej podpory pšenicu so ziskom aj v roku 2018.
Ing. Anna Trubačová
NPPC – VÚEPP Bratislava
