Stanovisko Predstavenstva a Kontrolnej komisie Združenia pestovateľov obilnín.
Táto obligátna novinárska otázka zaznieva rok čo rok pred žatvou. Dňa 26.mája 2021 slovenskí mlynári a pekári odpovedali „áno“. K vyšším cenám múky a výrobkov z nej ich vraj núti rast cien obilia a následky pandémie. Aké sú však skutočné príčiny?
Slovenských novinárov obvykle na začiatku leta máta predstava o senzačnej správe „chleba bude drahší!“ Zakaždým im vysvetľujeme, že na cene chleba sa podieľa cena obilia najmenšou mierou, nanajvýš 35%. Oveľa viac ceny múk a pekárenských produktov navyšuje cena práce (preplatené víkendy a nadčasy), energie, obaly, nájmy, či ďalšie výrobné náklady. No prakticky najväčšou časťou sa na výslednej cene tovaru, ktorý si spotrebiteľ vkladá do košíka, podieľa marža obchodníka.
Rast cien základných potravín vo svete avizuje FAO už asi rok (viď graf). Hlavným dôvodom je rastúci dopyt, najmä z ázijských krajín. Ale svoj podiel na tom má aj pandémia koronavírusu a s tým súvisiaca panika na trhoch. Podobne rastie cena medzinárodnej dopravy, poistenia prepravy, či cena práce (keďže už nie sú tak ľahko dostupné lacnejšie pracovné sily zo zahraničia). Cena ropy, výkyvy v menových kurzoch a špekulácie obchodníkov už teda nie sú jedinou premennou. Toto všetko spôsobuje neistotu a zvyšuje obavy z budúcnosti.
Graf: Vývoj cien základných komodít vo svete: od apríla 2020 do apríla 2021
(hodnota 100 platí pre január 2000).
Maize – kukurica. Rice – ryža, Wheat – pšenica, Soybeans – sója, GOI – index cien olejnín.
Zdroj: Agricultural Market Information System: Electronic edition (amis-outlook.org)
Nová situácia za ostatný rok akoby exponovala dovtedy len dusené problémy. Možno je na čase položiť si otázku ohľadom budúcnosti a primeranosti, či tolerancii ľudí k vyšším cenám. Je zrejmé, že v tejto situácii vyhrávajú podniky, ktoré sa dokážu rýchlo prispôsobiť a pripraviť sa na „horšie časy“. Teda tie, ktoré vedia predvídať a investovať do modernizácie a inovácií. Vo vertikále obilniny, teda od poľnohospodárskej prvovýroby, cez spracovateľský priemysel, až po vedu a výskum, vrátane marketingu, sme nedávno spoločne za samosprávne organizácie vyčíslili investičné potreby pre Slovensko predbežne v sume 2,36 miliárd euro! Toľko nám momentálne chýba na modernejšie technologické zariadenia, poľnohospodársku mechanizáciu, pozberové linky a skladovanie, lepší odbyt, zvýšenie kvality produktov, prispôsobenie sa požiadavkám Európskej únie v rámci klimatickej zmeny, závlahové systémy, riadenie rizík, zníženie energetickej náročnosti, inovácie produktov, rekonštrukciu budov a obnovu vozového parku, atď. A to je len jediná komodita – obilie. Situácia je obdobná aj u ďalších agrokomodít. Tento investičný dlh tlačíme pred sebou už desiatky rokov. A to je tiež jeden z dôvodov zvyšovania cien potravín. Pretože podpora zo strany štátu je pre tieto sektory, bohužiaľ, nedostatočná.
Agropotravinárstvo, žiaľ, nepatrí medzi priority vlád v modernej histórii Slovenska. Pre dosiahnutie cieľov nastavených v aktuálnom programovom vyhlásení vlády v rámci potravinovej sebestačnosti je potrebné urobiť maximum na podporu domácej produkcie. Nepodarilo sa uspieť v boji o prostriedky z Plánu obnovy EÚ, hoci aj agropotravinársky sektor bol významne postihnutý. V súčasnosti je v hre strategický plán pre podpory na najbližšie obdobie do roku 2027. Bude záležať na dosiahnutom percente štátneho spolufinancovania opatrení pre rozvoj vidieka, a tým aj atraktívnosť podnikov pre získanie cudzích – bankových zdrojov. Pokúsme sa dívať sa na ďalší rozvoj z nadhľadu a netrieštime sily na boj „malí proti veľkým“. Tu ide o nás všetkých, ktorých hlavným cieľom je uspokojiť spotrebiteľa s cenovo dostupným a kvalitným produktom.
27.5.2021.