Month: november 2021

Dňa 23.novembra 2021 sa ukončilo dlhé obdobie prípravy novej legislatívy pre Spoločnú poľnohospodársku politiku EÚ. Európsky Parlament schválil návrhy nariadení, ktoré už v júni 2018 predložila Európska Komisia na širokú odbornú diskusiu. Začiatkom decembra 2021 by malo byť legislatívne znenie zverejnené v Úradnom vestníku EÚ, pokiaľ ho dovtedy schvália členské štáty. Počas roka 2022 by mala Komisia schvaľovať národné strategické plány a krajiny sa pripravovať, pretože nové pravidlá SPP sa začnú uplatňovať od 1.januára 2023.

Hlavnou zmenou v podporných schémach pre poľnohospodárstvo je výraznejšia orientácia na mladých, aj nových farmárov, či  mimoprodukčné prínosy pre ochranu prírodných zdrojov, vzácnych biotopov, či zadržiavaniu vody v krajine. Naďalej však zostáva najvyšší podiel prostriedkov I.piliera v základnej platbe na plochu, pričom stropovanie zostáva dobrovoľné, resp. na rozhodnutí štátov. Podľa ostatného návrhu Intervenčnej stratégie SPP v SR (z 11.11.2021) by sa na Slovensku malo stropovať od hranice príjmu nad 60 000 €, ktorý by sa mal krátiť 85 percentami a nad 100 000€ 100 percentami, avšak až po odčítaní personálnych nákladov. Viazané podpory príjmu, žiaľ, zostávajú naďalej nízke, iba 15% (13+2%). Teda financovanie viazané na produkciu určitých výrobkov (zelenina, ovocie, cukr.repa, chmeľ, bielkovinové plodiny, alebo tiež kravy s trhovou produkciou mlieka, ovce, kozy, vybraný výkrmový dobytok) bude naďalej nízke. Dokonca došlo k zníženiu platby pre mladých farmárov (iba 0,6%).

Do zoznamu podpôr v I.pilieri pribudli ekoschémy, ktoré sú síce pre poľnohospodárov dobrovoľné, no po prepočtoch sa zrejme väčšina rozhodne ich uplatňovať. Zavedie sa tzv. celofarmová eko-schéma, ktorá sa však bude líšiť podľa podmienok (veľkosť podniku do/nad 10ha, podiel ornej pôdy na postupe pre zlepšenie štruktúry pôdy, podiel TTP, hospodárenie v chránenom území apod.). Ekoschémy v I.pilieri by na Slovensku mali byť financované podielom až 27,6% z celého balíka na priame platby.

V II.pilieri (objem 2 015,4 mil.€) potom predstavujú ďalšie environmentálne, klimatické a iné záväzky týkajúce sa hospodárenia podiel vyše 31% z celkového objemu. Investície do rôznych grantov, produktívnych a neproduktívnych opatrení, na vertikálnu spoluprácu, rozširovanie kapacít pre zvyšovanie pridanej hodnoty a potravinovej bezpečnosti, ale aj vodozádržné opatrenia, výsadbu pre sekvestráciu uhlíka do pôdy, či na pozemkové úpravy, by malo na Slovensku ísť 36,6% z balíka pre II. pilier (PRV). Pre ANC oblasti je určených 360 mil.€ na obdobie a pre osobitné znevýhodnenia oblastí Natura 2000 na TTP a lesnej pôde spolu 6,64 mil.€. Zvyšok je určený na opatrenia spolupráce, modernizáciu, vzdelávanie a poradenstvo, riadenie rizika, či pre začatie podnikania na vidieku.

Okrem toho, určitá časť prostriedkov z celkového slovenského balíka na obdobie rokov 2023-27, t.j. 4 185 667 462 €, bude nasmerovaná do spoločnej organizácie trhu – sektoru včelárskych výrobkov, vinohradníctvo a vinárstvo, ovocie a zelenina, zemiaky, ale aj mlieko, ovce a kozy. Čiastka sa bude postupne zvyšovať so zapojením sa subjektov do operačných skupín, pre ktoré je taktiež vyčlenená čiastka. Na technickú pomoc by malo mať Slovensko 70 mil.€. Intervenčná stratégia SPP pre Slovensko by mala byť do konca novembra predložená na medzirezortné pripomienkové konanie a po schválení vládou SR predložená Európskej Komisii do konca roka 2021. Je to však len prvý dôležitý krok v náročnej príprave štátnej správy, Pôdohospodárskej platobnej agentúry a všetkých poľnohospodárov pre nové programové obdobie po prechodnom období, od 1.1. 2023.

Spoločná poľnohospodárska politika EÚ vznikla v roku 1962 s prvoradým povojnovým cieľom poskytnúť obyvateľom Európy dostatok cenovo dostupných a kvalitných potravín, ale tiež zabezpečiť farmárom férový príjem pre udržanie života na vidieku. Rokmi sa jej ciele a nástroje menili. Výraznou podporou sa rozbehla produkcia potravín tak, že v osemdesiatych rokoch už bolo nutné ju limitovať a riadene vykupovať prebytky z trhu. Neskôr v rámci „Agendy 2000“ sa už podpora rozdelila na dva základné piliere a okrem priamych platieb sa začali poskytovať aj podpory viacročných projektov pre rozvoj vidieka. Keď sa v Eurobarometri v roku 2017 vyslovilo vyše 28 000 respondentov za prioritnú krajinotvorbu, Európska Komisia zadefinovala nových deväť základných cieľov SPP EÚ na obdobie 2023-27.

Okrem zmien v Spoločnej poľnohospodárskej politike EÚ však pribudli ďalšie zásadné požiadavky, ktoré v decembri 2019 predstavila predsedníčka Európskej Komisie, Ursula von den Leyenová ako tzv. „Zelenú dohodu EÚ“. Zadefinovala nové ciele smerujúce k tomu, aby Európske Spoločenstvo bolo do roku 2050 uhlíkovo neutrálne. No následne strategické dokumenty „Z farmy na vidličku“ a „Biodiverzita“ z marca 2020 vyčíslili čiastkové ciele pre sektor poľnohospodárstva už do roku 2030. Medzi hlavné požiadavky patrí zníženie používania priemyselných hnojív o 25%, nebezpečných chemických ochranných látok o 50%, či antibiotík v chovoch hospodárskych zvierat o 25%. Koncom novembra 2021 Európska Komisia v rámci zámerov Zelenej dohody EÚ prijala ďalšie návrhy proti odlesňovaniu, k inovatívnemu trvalo-udržateľnému manažmentu odpadov a na ochranu zdravia pôdy.

Konečné znenie Intervenčnej stratégie SPP na roky 2023-27 pre Slovensko sa má spracovať v priebehu decembra 2021. Pravdepodobne 3.12. by mali byť v Úradnom vestníku Európskej únie zverejnené tri finálne nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady, ktoré ešte predtým musia schváliť jednotlivé členské štáty. Výrazné zmeny sa však už neočakávajú. Po ukončení medzirezortného pripomienkového konania k Intervenčnej stratégii SR by mal byť dokument schválený vládou SR a odoslaný Európskej Komisii.

Lada Debnárová, 25.11.2021.

Aktuálna situácia na svetovom trhu so základnými komoditami je bezprecedentná.

Môžu súvisieť rastúce ceny rastlinných komodít s cenami zdrojov energie?

Od začiatku roka 2021 sledujeme rast cien rôznych tovarov. Najcitlivejšie ľudia vnímajú vyššie ceny potravín, ktoré výrobcovia zdôvodňujú vyššími cenami obilnín a olejnín. Pre rast cien zrnín by ste však márne hľadali racionálnu príčinu v horšej produkcii. Podľa oficiálnych štatistík FAO, či IGC je svetová produkcia zrnín v tomto pestovateľskom roku mimoriadne dobrá, dokonca vyššia ako vlani. Svetové zásoby zrnín sa držia na historických maximách. Napriek tomu je cena pšenice potravinárskej vysokej kvality na parížskej burze MATIF 290 €/t (platí pre XII.2021) a kukurica sa na burze v Chicagu predáva za 561 USD/t (t.j. 179 €/t, platí pre XII.2021).

Rastú aj ceny pohonných látok a zdrojov energie. Cena ropy sa v priebehu roka zdvojnásobila, zo 42 na 83 USD za barel. Podobne, na jeseň začala rásť aj cena zemného plynu. Ten je tiež hlavnou zložkou pri výrobe močoviny, čo je jednak aditívum AdBlue pre naftové motory, ale tiež súčasť niektorých priemyselných hnojív. Lenže ceny hnojív rastú už takmer rok, nezávisle od ceny plynu. Čo všetko spôsobuje takýto vývoj cien? Do zoznamu vplyvov pribúdajú nové, ktoré vyvolávajú nestabilitu: hlavne dostupnosť medzinárodnej dopravy, vplyv pandémie COVID-19 na ľudské zdroje, či špekulatívne obchody. Ale možno sa nájdu aj ďalšie…

Keď sa obzrieme za minulým rokom, po historickom prepade cien ropy začiatkom roku 2020 a poklese objemu potravinového reťazca vo svete na 70-75%, tak súčasná situácia provokuje k domnienke, že sa svetoví hráči snažia nahradiť si finančné straty. Po obnove ekonomík v EÚ, USA aj Číne, postupne rastie dopyt. Zrejme chvíľu potrvá, kým sa spomalené kolesá svetového obchodu zasa roztočia a ustáli sa tak rozvlnená hladina cien hlavných komodít. A potraviny, ako produkty dennej spotreby, tomu majú zrejme pomôcť.

Príčiny rastu priemyselných hnojív

Podľa FAO-AMIS (Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo – Systém informácií o poľnohospodárskych trhoch) sa cena zemného plynu rapídne zvýšila z dôvodu narušenia dodávok z Mexického zálivu v Spojených štátoch a tiež jeho nižších zásob v Európe. Tu sa kvôli horúčavám v lete zvýšila jeho spotreba pre potrebu chladenia, ako aj spomalenie dodávok veternej energie (viď graf).

Podľa FAO-AMIS na ceny dusíkatých umelých hnojív v EÚ negatívne vplývajú:

– vyššie ceny zemného plynu,

– pozastavenie vývozov močoviny z niektorých krajín (Egypt, Pakistan)

– nižšie dodávky do Európy pre rastúci dopyt z krajín Ázie,

– prudký nárast nákladov na námornú prepravu,

– pokles výmenného kurzu euro k doláru, ktorý predražuje dovozy do EÚ,

– dovozné poplatky (6,5%) a antidumpingové clá na dovoz dusíkatých hnojív od tradičných výrobcov z USA, Ruska a Trinidadu&Tobaga, do Európskej únie.

Niektoré spoločnosti (Yara, Borealis, BASF, ale aj Duslo Šaľa) už oznámili pozastavenie výroby dusíka/močoviny kvôli rastúcim cenám zemného plynu. To narušuje obchodné vzťahy medzi predajcami hnojív a farmármi a môže znížiť produkciu v budúcom roku, predovšetkým obsah bielkovín (dusíkatých látok) v ozimnej pšenici.

Absorbujeme rast cien?

Pestovatelia zrnín sa z očakávaní dobrého príjmu z predaja úrody roku 2021 netešili dlho. Po prvotnom nadšení prišlo vytriezvenie, keď sa začali zvyšovať aj ceny vstupov do výroby. Európska Komisia však verí, že s tohtoročnými vo všeobecnosti dobrými úrodami a vysokými cenami komodít, by pestovatelia plodín v Európe mali byť schopní „absorbovať“ aj nárast cien vstupov. Vyslovila to v rámci „Krátkodobého výhľadu“, ktorý začiatkom októbra 2021 zverejnilo Generálne riaditeľstvo EK pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (DG AGRI).

Komisia vo výhľade dokladuje takmer zdvojnásobenie ceny hnojív v priebehu roka (Svetová banka: Index hnojív pre september 2021 je 77% nad Indexom pre september 2020). Od začiatku roka totiž rapídne stúpajú ceny priemyselných hnojív, hlavne tých s obsahom dusíka, čo očividne nespôsobil iba nárast cien zemného plynu v ostatných jesenných týždňoch.

Na Slovensku predajcovia hnojív zvýšili ceny za ostatných desať mesiacov dokonca dvoj až trojnásobne (viď tabuľku):

Problém je, že ceny hlavných rastlinných komodít nerástli takým istým podielom, a živočíšne komodity dokonca klesali na cene.

Ceny rastlinných komodít

Na európskej úrovni je medziročný rozdiel v cenách pšenice a kukurice asi 30-40%. Napríklad pšenica potravinárska 1.tiedy kvality sa vo francúzskom prístave Rouen k 29.10.2020 predávala za 207 €/t, kým k 28.10.2021 za 289 €/t. Pšenica kŕmna mala v Hamburgu na konci októbra 2021 cenu 270 €t (X.2020: 175 €/t) a v Rotterdame 284 €/t (X.2020: 217 €/t). Pšenica tvrdá mala ku koncu októbra 2021 v Španielsku a Taliansku cenu asi 540 €/t (X.2020: 260-290 €/t).

Kukurica vo francúzskom prístave Bordeaux mala k 29.10.2020 cenu 196 €/t (dodané do prístavu), no rok na to je cena už 279 €/t. V rumunskom prístave Konstanca sa cena kukurice (fob) na konci októbra 2021 pohybovala nad 193 €/t a v Rotterdame na úrovni 280 €/t (viď graf). Bezprecedentne stúpli aj ceny kŕmneho jačmeňa, ktorý sa vo francúzskom prístave Rouen predáva na konci októbra 2021 za 254 €/t, kým pred rokom bola cena 199 €/t. Tento vývoj cien zrnín pre výrobu kŕmnych zmesí nie sú dobrou správou pre chovateľov hospodárskych zvierat.

Na Slovensku je obvykle cena zrnín oproti cene na parížskej burze MATIF znížená o asi 30 €/t (po odrátaní ceny za dopravu a poistenie). U nás bol medziročný nárast cien obilnín na úrovni 43-53% u pšenice, 46-64% u kŕmneho obilia a až 69-72% u kukurice. Pozoruhodný je aj rozdiel u jačmeňa sladovníckeho, keď tohtoročná cena na voľnom trhu je o 30-57% vyššia ako bola vlani zmluvná cena (viď tabuľku).

Cena repky olejnej na Slovensku (burza KBB) bola v októbri minulého roka 371 €/t, no tento rok dosiahla cenu 516 €/t (platí pre XII.2021). Rozdiel cien je 40%. Repka na burze MATIF v Paríži prekonala asi všetky očakávania, keď sa koncom tohto októbra predávala za 700,00 €/t (platí pre XI.2021), kým pred rokom bola jej cena 379,50 €/t, čo je medziročný rozdiel takmer 85%.

Čo možno očakávať?

Vyššie ceny priemyselných hnojív spôsobovali problémy už pri zakladaní úrody pre rok 2022. Môžu spôsobiť zníženie úrody ozimín, hlavne ozimnej pšenice. Ak jej pestovatelia nedodajú dostatočné množstvo výživných látok, nemusí dosiahnuť požadovanú potravinársku kvalitu, ani splniť medzinárodné obchodné štandardy pre vývoz.

Poľnohospodári v Európe sa tiež môžu preorientovať na plodiny s nižšími požiadavkami na dusíkaté hnojenie, ako je slnečnica, cukrová repa, či zemiaky. No aj tu už počuť avízo dodávateľov na zvyšovanie cien osív jarín o 7 až 12%. Pre jarný osev sa tiež dá očakávať zvýšenie cien chemických ochranných látok o 5%, a to už na prelome rokov. Agronómovia tak zrejme budú musieť zvažovať aj možnosti pre zelené hnojenie, či iné alternatívy s kalkulačkou v ruke, hoci najviac by si asi priali mať kryštálovú guľu.

Samostatnou kapitolou sú ceny živočíšnych komodít, ktoré v ostatných mesiacoch nepochopiteľne v celej Európe klesajú. Napríklad kilo bravčového mäsa sa predáva za 0,95 € v živej hmotnosti, čo núti chovateľov ošípaných zaoberať sa existenčnou otázkou „chovať, či nechovať?“ Už dnes im totiž chýba v tržbách 0,25-0,30 euro za kilogram (v medziročnom porovnaní predajnej ceny za obdobie I.-X.). A ceny kŕmnych zmesí, ako aj sójové a repkové šroty, momentálne opäť zvyšujú chovateľom náklady.

Očakávané podpory pre poľnohospodársku výrobu sú iba tenkým vankúšom, pokiaľ sa výrobné podniky nedokážu prikryť dostatočnou perinou príjmov z podnikateľskej činnosti. Ak bublina umelo nafúknutých cien vstupov čoskoro nepraskne, zrejme prežijú len také podniky, ktoré majú vytvorené zásoby, alebo dostatočnú finančnú rezervu. Mimoriadny význam nadobúda aj správne nastavený výrobný program s tvorbou pridanej hodnoty.

Lada Debnárová, 5.11.2021.

Článok bol publikovaný v Roľníckych novinách č.45:

Inovácie v poľnohospodárskej výrobe sa asi nikdy nepresadzovali ľahko, ale vždy boli nevyhnutnou súčasťou pokroku. Rozhodnúť sa pre zmenu zavedeného postupu si vyžaduje odvážneho ducha, motiváciu, počiatočné investície, ale tiež dostatok informácií pre krok správnym smerom. Pre príklady a odovzdanie skúseností treba občas vycestovať aj za hranice. Združenie pestovateľov obilnín preto zorganizovalo pre členov a spolupracujúce spoločnosti dvojdňovú študijnú cestu do Českej republiky na prelome septembra a októbra 2021.

Demofarma⃰ v stredných Čechách

Prvá návšteva demofarmy „Statek Bureš“ v obci Bučina, po ktorej nás sprevádzal majiteľ Jindřich Šmöger, poskytla novátorský pohľad na spracovanie pôdy systémom „strip-till“ s maximálnym pokrytím pôdy vegetáciou. Cieľom je ochrániť pôdu pred vodnou a veternou eróziou a obnoviť jej úrodnosť. Tú zabezpečujú hlavne rastlinné zvyšky, ktoré zostávajú na povrchu pozemku v medziriadkoch aj pri sejbe hlavnej plodiny. Seje sa v šírke pásu od 100 do 250 mm, hĺbka podrytia je v rozmedzí 100 až 350 mm. Pôda sa teda nerozrušuje celoplošne, čím si uchováva vlhkosť, chráni pred stratou ornice a spomaľuje sa mineralizácia organickej hmoty. Tým sa zlepšuje retenčná schopnosť a v konečnom dôsledku aj znižuje energetická náročnosť obrábania.

Pán Šmöger nám pri prehliadke porastu repky olejnej ozimnej vysvetlil situáciu na poli. Repka bola zasiata v dvojriadkoch vo vzdialenosti 250 mm. Pod dvojriadkom vykonali hĺbkové spracovanie strip-till do hĺbky 30 cm s uložením základnej výživy, prevažne fosforu. Vysiatych bolo od 40 – maximálne 50 rastlín na 1 m² líniovej bielokvitnúcej odrody Witt s cieľom dosiahnuť najviac 20 rastlín pri zbere. Medzi dvojriadkami, na šírke 500 mm bola súbežne s repkou zasiata zmes pomocných plodín – pohánka, peluška, ďatelina a ovos. Herbicídne a insekticídne boli ošetrené iba riadky repky v šírke 500 mm (medziriadky neošetrovali), čím sa ušetrilo 50% prípravkov. Porast repky bol koncom septembra zdravý, vitálny, v správnej fáze rastu. Pomocné rastliny postupne vymrznú a ďatelina repke nekonkuruje vďaka neskoršiemu rastu. Na jar sa zlikviduje zvyšok pomocných plodín plečkou so súčasnou aplikáciou živín, obilniny sa zlikvidujú graminicídom. Touto technológiou a s priemernými miestnymi zrážkami (ročne 650 mm) dosahujú na statku úrodu repky vyše 5 ton z hektára.

Technológia pásového obrábania prináša výrazné úspory nákladov pestovateľov. Môže znížiť počet prejazdov po poli, ak sa použije špeciálne náradie, ktoré vykoná viacero operácií naraz. S využitím GPS a presného navádzania traktorov môže sejba do pásov zvýšiť celkové výnosy pri znížení výrobných nákladov, v súlade s pôdo-ochranným prístupom. Dokázala to aj ďalšia prehliadka porastu kukurice na zrno (viď obrázok). Na parcele boli pravidelné medzery osiate ďatelinovinami, ktoré sú využívané na prejazd poľnohospodárskej techniky, podľa dosahu mechanizmov pre ošetrenie porastu. Zelené pásy sú trvalé, so šírkou 225 cm nahrádzajú úlohu koľajových riadkov a súčasne zabezpečujú zazeleňovanie. Chemicky ošetrujú iba rastliny v riadku, medzi ktorými je šírka 500 mm. Povrch v medziriadku sa nekontaminuje prípravkami na ochranu rastlín, a tým sa výrazne usporia vstupy.

V nasledujúcej prezentácii nás pán Jindřich Šmöger informoval aj o činnosti „Spolku pro inovace a udržitelné zemědělství“ (www.siuz.cz), ktoré sleduje trendy moderného poľnohospodárstva a šíri ich v Čechách prostredníctvom vzdelávania, vzorových demofariem a poradenstva.

⃰DEMOFARMA: podporiť rozvoj tzv. demofariem a živých laboratórií je úlohou Európskeho inovačného partnerstva (EIP). Prepojenie inovácií a ich transfer do praxe zabezpečujú v členských krajinách EÚ aj „Operačné skupiny EIP“. Sú zamerané na rôzne inovatívne riešenia praktických problémov nezávislými aktérmi v poľnohospodárstve, potravinárstve aj lesnom hospodárstve, a to v spolupráci so subjektami vedy a výskumu. Slovensko v tomto smere zaostáva, preto verme, že v najbližších rokoch bude toto jedna z priorít rezortného ministerstva.

Variabilné, precízne alebo presne cielené

Presné poľnohospodárstvo bolo hlavnou témou aj prezentácie v centrále spoločnosti Cleverfarm v Brne (www.cleverfarm.cz), kam sa skupina slovenských obilninárov presunula z krásneho historického mesta Litomyšl na druhý deň. Zakladateľ spoločnosti, pán Adam Zlotý, upozornil na prínosy precízneho variabilného hospodárenia, ktoré môže automatizáciou výrazne uľahčiť a zefektívniť výrobu a zároveň uspokojiť požiadavky na trvalú udržateľnosť. Aby však mohol systém fungovať, podmienkou je dokonalá znalosť agronóma o parametroch pozemkov na podniku. Predovšetkým pH pôdy, stav organickej hmoty a obsah živín. Zber dát je dôležitý pre manažment každej zóny a čo najlepšie využitie modernej techniky pri aplikáciách. Tie sú potom schopné vykonávať lokálne cielené úkony a variabilne aplikovať potrebné dávky výživy a ochrany.

Okrem vstupných dát, softwarovo vybavenej strojovej techniky, aplikačných máp a satelitnej navigácie je však obvykle najcitlivejšou zložkou funkčnosti kvalitne pripravený obslužný personál. Ekonomická návratnosť variabilnej aplikácie sa môže prejaviť pri každej vykonávanej činnosti, ale najmä tam, kde sa aplikujú nakúpené materiály. Materiálové náklady je podstatná zložka nákladov na dosiahnutie produkcie, preto treba variabilne aplikovať osivo, hnojivo, prípravky na ochranu a reguláciu rastlín tak, aby sa optimálne rozmiestnili po pozemku s ohľadom na rozdielnu zónovú výkonnosť jeho jednotlivých častí. Získané údaje treba – obyčajne po zbere úrody – dôsledne vyhodnotiť a vypočítať ekonomickú návratnosť. Na základe toho treba zvážiť a smerovať ďalší postup pri zavádzaní precízneho poľnohospodárstva do praxe.

K optimalizácii technológií pestovania plodín na ornej pôde s cieľom znížiť pôsobenie extrémnych vplyvov počasia a k uplatňovaniu tzv. Nitrátovej smernice v praxi na území Moravy sa predstavil Ing. Jiří Koblížek, nezávislý odborník AKČR v Brne. Za ostatné desaťročie majú klimatické zmeny, ale aj ľudská činnosť v Českej republike negatívne dopady hlavne vo vysúšaní krajiny a strate ornice. Podstatné je vrátiť do pôdy život a biologickú aktivitu mikroorganizmov, aby aj ostatné poľnohospodárske úkony mali zmysel.

Pozitívne hodnotenie

Študijná cesta Združenia pestovateľov obilnín sa stretla s vysokým záujmom. Bezpečná doprava s dostatkom zastávok na občerstvenie, úžasné ubytovanie a služby v štvorhviezdičkovom hoteli v centre historického mesta Litomyšl, ale najmä odborné vedomosti a praktické ukážky uspokojili snáď všetkých účastníkov. Touto cestou im ďakujeme za účasť aj dodržiavanie protipandemických opatrení. ZPO preto plánuje zorganizovať aj ďalšie cesty s atraktívnymi témami.

A ako hodnotí ciele študijnej cesty predseda ZPO, Ing. Peter Marko, ktorý bol jej iniciátorom? „Inovatívne prístupy v agronómii vidím ako jednu z perspektívnych ciest pre pestovateľov. Práve v tejto dobe nárastu cien vstupov do výroby na jednej strane a ekologickými cieľmi európskej politiky na strane druhej, je dôležité zvážiť investície do úsporných riešení. Preto verím, že aj na Slovensku sa nájdu vizionári na pozíciách predsedov, riaditeľov, či agronómov, ktorí tento prístup budú schopní realizovať a ukazovať tak cestu ostatným, aby slovenským pestovateľom neušiel vlak modernizácie.“

(viď fotogalériu pod článkom)

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

•