Zdá sa, akoby pandémia koronavírusu bola iba štartovacím výstrelom, ktorým sa začal pre poľnohospodárov beh cez prekážky. Ako kamene domina pandémia rozkývala svetový obchod so surovinami a komoditami, nasledoval rast cien potravín, energií, pohonných látok, dopravy, priemyselných hnojív, chémie aj osív. Rast trhových cien zrnín však dosahuje sotva desatinu z rastu ceny hnojív. Ceny živočíšnych komodít dokonca klesli. V celom svete rastie nervozita a podnikanie v poľnohospodárstve je z roka na rok neistejšie. S touto záťažou vyšších výrobných nákladov vstupujeme do roku 2022. Najčastejšie sa v medzi farmármi spomína slovo „resilience“ – odolnosť…
Takto by sa stručne dala zhrnúť diskusia účastníkov online zasadania pracovnej skupiny pre plodiny na ornej pôde COPA/COGECA dňa 9.decembra 2021. Zástupcovia poľnohospodárov zo všetkých kútov Európskej únie takmer jednohlasne deklarujú komplikovanú a neistú situáciu, ktorej budúcnosť si nikto netrúfa odhadnúť. Za Združenie pestovateľov obilnín sa pracovnej skupiny zúčastnila výkonná tajomníčka, Ing. Vladimíra Debnárová a za Slovenský zväz olejninárov tajomníčka, Mgr. Lenka Braunová.
- V rámci dopoludňajšieho programu bola jednou z tém európska legislatíva proti odlesňovaniu. Stratu lesov vo svete spôsobuje dopyt najmä po šiestich hlavných produktoch: palmový olej, sója, drevo, hovädzie mäso, kakao a káva. EÚ sa usiluje nastaviť presné pravidlá pre svetový obchod s týmito produktami v snahe zastaviť ďalšie odlesňovanie. Pracovné skupiny C/C žiadajú zoznam produktov rozšíriť aj o kukuricu a trstinový cukor. Diskusia k pripravovanej legislatíve bude pokračovať aj počas českého predsedníctva v EÚ v nasledujúcom polroku.
- Na základe Zelenej dohody EÚ a na ňu nadväzujúce stratégie „Z farmy na vidličku“ (F2F – Farm to Fork) a „Biodiverzita“, sa jedným z cieľov stal „Rámec pre trvaloudržateľný potravinový systém“ (angl.skr. SFSF – Sustainable Food System Framework). Jeho súčasťou sú právne povinnosti pre postupnú adaptáciu potravín a krmovín na trhu EÚ smerom k udržateľnosti, a tiež udržateľné označovanie potravín pre lepšie rozhodovanie spotrebiteľov v EÚ. COPA/COGECA síce víta túto iniciatívu, ale zároveň požaduje od Európskej Komisie vypracovať najskôr počiatočnú analýzu dopadov. Obáva sa totiž negatívnych ekonomických, sociálnych a ekologických dopadov pri zavádzaní tohto systému.
Pozn.: 9.-10.12.2021 sa konala aj (online) európska konferencia o výhľadoch v poľnohospodárstve, na ktorej odzneli názory na potrebnú radikálnu zmenu stravovacích návykov, najmä v krajinách vyspelého sveta. V ostatných rokoch sa veľmi zúžil výber potravín, čím klesla ich rôznorodosť. Taktiež mimoriadne stúpla spotreba cukrov a tukov a naopak poklesla konzumácia čerstvej zeleniny a ovocia. Väčšina obyvateľov vidí ako jediný zdroj bielkovín mäso, čo by mohlo viesť k nárastu stavov zvierat v rámci živočíšnej výroby do r.2030 o 250%! Ak nezmeníme náš prístup (napr. stravu založiť na rastlinných komoditách), do konca desaťročia bude vo svete hladovať 800 mil. ľudí. Musíme prijať konkrétne kroky, ochrániť a obnoviť celkový ekosystém a farmárčiť v súlade s ekológiou, biodiverzitou a zdravou výživou.
- Národné iniciatívy pre sekvestráciu uhlíka predstavili zástupcovia Švédska a Francúzska. V rámci poľnohospodárstva je potenciál pre redukciu ne-CO2 emisií o 20% do roku 2035, napríklad aj prostredníctvom presného poľnohospodárstva, efektívneho využívania hnojív, zdravia stád prežúvavcov, anaeróbneho trávenia (vyhnívania), apod.
Teda tzv. „uhlíkové farmárčenie“ (viď obrázok) by malo byť postavené na manažmente ornej pôdy (redukcia orby, rezíduí, diverzifikovaný osevný postup..), manažmente živočíšnej výroby (ustajnenie, kŕmenie, zdravie, šľachtenie..), efektívnejšom využívaní dusíka (skladovanie MH a jeho aplikácia..), obnove mokradí a rašelinísk, zalesňovaní…
Vo Švédsku sa do nového biznis modelu zapojilo 41 pilotných fariem na celkom 900 hektároch, ktoré spolupracujú s vedcami, či súkromnými spoločnosťami. Záujem je veľký, ale stále je tiež veľa otázok a názorov.
Vo Francúzsku chcú zapracovať „uhlíkový kredit“, ako jeden z ďalších benefitov spoločnosti, v rámci národného strategického plánu. Farmárom budú preto udeľovať značku „Label Bas-Carbone“ (LBC), pokiaľ sa budú v celofarmovom prístupe (ŽV, RV) usilovať o minimálnu úroveň emisií. No zároveň zavedú aj pokuty za negatívne dopady zlého manažmentu. Značka LBC sa bude týkať aj všetkých rastlinných komodít, teda aj pestovania obilnín, olejnín, strukovín, krmovín, technických plodín, aj produkcie osív. Podľa štúdií však jednotlivé postupy uhlíkového farmárčenia prinášajú so sebou vysokú mieru neistoty a tiež riziko zvýšených nákladov.
- Spoločná poľnohospodárska politika po r.2023: GAEC 7 – ekoschémy v osevnom postupe: členské štáty prijali vo svojich národných strategických plánoch rôzne prístupy. Niektoré aplikujú 3 ekoschémy, iné 4, 5, 6, 7, či dokonca testujú 20 ekoschém (Holandsko). Pre príklad:
- Česká republika: pestovanie plodín viažucich dusík a medziplodín, viacročné striedanie plodín, hnojenie MH, podpora sejby strip-till, zapravenie slamy, agrolesníctvo, prevencia erózie, zadržiavanie vody v krajine, udržovanie dostatočného množstva organickej hmoty v pôde, znižovanie chem. prípravkov na ošetrovanie rastlín a hnojenia priemyselnými hnojivami, znižovanie výmer pôdnych blokov, podpora ekologického poľnohospodárstva.
- Rakúsko: 4 opatrenia pokrývajúce TTP, ornú pôdu a viacročné plodiny: min. 120 dní pasenia, prevencia erózie vo vinohradoch, ovocných sadoch a chmeľniciach zazeleňovaním koľají pre mechanizmy, medziplodiny na OP každoročne, zazeleňovanie min.10% OP, trvalý zelený pokryv OP, min.85% povrchu.
- Francúzsko: 3 ekoschémy: jednu na výber každoročne každým farmárom. Dve úrovne platieb na každú ekoschému. Ekoschéma 1: poľnohospodárska prax = diverzifikácia plodín na OP (body v mriežke) + žiadna orba na TTP (80-90%) + pokrytie medziriadkov vo viacročných plodinách. Ekoschéma 2: certifikácia (environmentálna úroveň certifikácie „vysoká2“ alebo „3“, alebo „bio“ značka). Ekoschéma 3: agro-ekologické prvky: 70% na 10% využívanej poľnoh. pôdy.
Francúzsko tak ponecháva voľbu na farmárovi, či bude diverzifikovať osevný postup v jednom roku, alebo bude meniť plodiny na ročnej báze. No medzi rovnakými plodinami musí využiť zimné medziplodiny.
V.Debnárová upozornila na riziko, že sa do ekoschém nezapoja všetci poľnohospodári, pretože suma platby za hektár nie je motivačná (SR: 55€/ha). Pestovatelia, aj s ohľadom na aktuálnu vyššiu cenu zrnín na trhu, zrejme uprednostnia produkciu pre získanie vyšších prostriedkov z ich predaja. Na to reagoval aj zástupca Francúzska, ktorý potvrdil rovnaké obavy aj v ich krajine, aj keď tam je platba na ekoschémy v I. pilieri cca 60-70 €/ha.
- Situácia na trhu: Guido Seedler prezentoval situáciu na svetovom trhu so zrninami a perspektívy pre nový rok. Za rastúcimi cenami je úzka ponuka najmä v hlavných vývozných krajinách, pokračujúci vysoký dopyt najmä v Číne a na Strednom východe, drahá logistika a tiež nová vývozná politika Ruska od r.2022 (vyššie vývozné clá). Rastie nervozita a neistota na trhu a ceny zrejme zostanú na vysokej úrovni ešte niekoľko mesiacov roka 2022.
Podľa USDA (Ministerstva poľnohospodárstva USA) je svetová produkcia zrnín v hosp.roku 2021/22 2 179 mil.t, spotreba 2 161 mil.t a konečné zásoby 601 mil.t. V rámci svetového obchodu so zrninami (z celkového objemu roka 2021/22: 600 mil.t) má najväčší podiel Čína (352 mil.t), USA (55 mil.t), India (30 mil.t), EÚ (22 mil.t) a ostatné krajiny sveta (140 mil.t).
Problém je, že ubúda ornej pôdy na poľnohospodárske využitie, a tak zrejme budeme zberať menej na čoraz menšej výmere.
V roku 2018 bolo v krajinách EÚ-27 využitie poľnohospodárskej pôdy takéto: 42% poľnohospodárstvo (172 mil.ha, z toho na plodiny 100 mil.ha a na TTP 72 mil.ha), 42% lesy (170 mil.ha), 3% vodstvo (13 mil.ha) a 14% iné (57 mil.ha). Do roku 2030 bude na Zemi 8,6 mld.ľudí a do r.2100 až 10,9 mld. ľudí. Takže čisto matematicky bude bilancia čoraz napätejšia, keďže dopyt bude rásť a ponuka klesať. V EÚ budeme strácať nielen na výmere (-10%), ale aj na úrode (-5%), čo môže predstavovať o 1 mil.ton nižšiu ponuku zrnín. Riešením je produkovať viac, ale trvaloudržateľne.
Následne niektorí účastníci stručne referovali o situácii v ich členskej krajine. V Nemecku mali kvôli zlému počasiu len podpriemernú úrodu, problém s rastúcimi cenami hnojív a dopravy. Obdobné problémy komunikovali aj zástupcovia Francúzska (horšia kvalita techn.plodín), Fínska, Írska a ďalších.
Legenda: Total – celkom, Common wheat – pšenica obyčajná, Durum – pšenica tvrdá, Maize – kukurica, Others – ostatné; zdroj: COPA/COGECA.
- Výrobné náklady: predseda pracovnej skupiny François Isambert komentoval aktuálnu situáciu v sektore obilnín v EÚ ako veľmi neistú, s nižšími ako predpokladanými úrodami, producenti sú ohrození vyššími výrobnými nákladmi, čo prispieva k rastúcim obavám z budúcnosti.
Európska Komisia však konečne, po mesiacoch žiadostí C/C, začala preskúmavať dôvody a možnosti zrušenia antidumpingových opatrení na dovoz dusíkatých hnojív, močoviny (UAN) z tretích krajín (Rusko, USA, Trinidad a Tobago). Na ostatnom zasadaní Rady EÚ túto problematiku otvorilo aj 7 agro-ministrov členských štátov a 8 členovia Eur.Parlamentu taktiež podporili zrušenie obchodných bariér na dovoz hnojív do EÚ (poďakoval sa za lobbying konkrétnym krajinám). EK sa tak bude zaoberať požiadavkami C/C. COPA očakáva, že ak by clá zrušili, klesne cena hnojív prinajmenšom o 10 €/t a trh sa uvoľní, spustí sa tok dodávok hnojív do EÚ, pravdepodobne v II.-III. 2022.
V rámci diskusie zástupca Švédska hovoril o tom, že okrem priemyselných hnojív stúpli výrazne aj ceny energií, PHM, elektriny, krmív, no zatiaľ sme „v čiernych číslach“. Otázka znie, ako sa teraz majú rozhodnúť farmári, koľko produkcie roku 2022 majú predať za fixné ceny? J. Mlodecki z Poľska hovoril o roku 2022 ako o „roku pravdy“, kedy sa súčasné náklady premietnu do výroby. Dnes nikto netuší, aké náklady budú budúci rok a či súčasné kótované ceny vydržia. Podľa Maxa Schulmanna z Fínska ceny energie neklesnú tak skoro, lebo jej spotreba rastie. Popri vysokej cene hnojív a chemických ochranných látok (PPP) je aj ich všeobecný nedostatok na trhu. Niektorí farmári si vytvorili zásoby a vyšším dopytom zvyšovali ceny, ale skladovacie kapacity sú už naplnené. Iní zasa neobjednali. Pravdepodobne tak klesne produkcia aj kvalita zrnín. Okrem toho zdraželi aj stavebné materiály 3x, poľnoh. mechanizácia, nie sú súčiastky pre opravy strojov. Dnes je ťažké plánovať, čo urobiť na jar. Jamie Burrows z Írska informoval, že nielen priemyselné, ale aj organické hnojivá zdraželi, a preto mnoho bioproducentov žiada EK o flexibilnejší prístup k ekoprodukcii. Obavy rastú v celom potravinovom reťazci.
Spracovala: Ing. Vladimíra Debnárová, výkonná tajomníčka ZPO, 10.12.2021.