Vo štvrtok 7.septembra 2023 zasadalo Predstavenstvo a Kontrolná komisia Združenia pestovateľov obilnín v Trnave. Jedným z výstupov je aj nasledujúce stanovisko k celkovej situácii v sektore obilninárstva:
STANOVISKO
Predstavenstva Združenia pestovateľov obilnín
k situácii po žatve hustosiatych obilnín v roku 2023
Predstavenstvo Združenia pestovateľov obilnín na svojom zasadnutí 7.septembra 2023 v Trnave vyhodnotilo aktuálnu situáciu v sektore obilnín na Slovensku takto:
- Z pohľadu priebehu počasia v hospodárskom roku 2022/2023
Počasie pri zakladaní porastov ozimín na jeseň 2022 bolo ešte cítiť dopady extrémne suchého a horúceho priebehu počasia, ale osevy prebehli v agrotechnických termínoch. Jarné práce roku 2023 boli zahájené v polovici marca a neskoršie silné mrazy spomalili sejbu jarín. Neskoršie chladnejšie a daždivé obdobie obmedzovalo zásahy na poli, prípadne záplavy ich až znemožňovali. Ale do konca mája boli jarné práce u nás ukončené.
V letných mesiacoch sme zaznamenali aj štatisticky potvrdené najteplejšie obdobie, ktoré urýchlilo dozrievanie a zber obilnín, hlavne v južných okresoch Slovenska. Žatva sa začala v 26.týždni zberom ozimného jačmeňa. Na kvalite produkcie sa však u hustosiatych obilnín negatívne prejavil vlhký priebeh počasia v druhej polovici žatvy roku 2023. Predovšetkým v severnejších regiónoch Slovenska dažde v 25.-26.týždni spôsobili poľahnutie porastov, napadnutie klasov hubovitými chorobami, či klíčenie zŕn v klase a oddialili zber. V mnohých prípadoch sa potravinárska pšenica a jačmeň museli preradiť do kvality kŕmnej.
- Z hľadiska úrody hustosiatych obilnín a očakávanej úrody kukurice
Úroda pšenice by z hľadiska množstva mala presiahnuť 6 ton z hektára, čo je o jednu tonu, resp. 18 percent viac ako vlani. Podobne je to aj u jačmeňa, kde štatisticky vykazujeme v tomto roku úrodu asi 5,5 tony z hektára, čo je o 0,4 t/ha, resp. 12 percent viac ako v roku 2022. Naopak, u raže došlo k miernemu poklesu úrody na 3,4 t/ha. U ovsa a tritikale ešte neboli zobraté všetky pestovateľské plochy, ale aj tu by sme mali dosiahnuť prinajmenšom rovnaké, alebo i lepšie úrody ako vlani.
U kukurice by sme sa mali vrátiť k priemernej úrode z predošlých rokov, čo znamená, že oproti vlaňajšiemu prepadu by sme mali dosiahnuť dvojnásobnú úrodu, odhadom 7,4 tony z hektára. Všetko bude jasnejšie po ukončení zberu všetkých druhov obilia.
Celkovo môžeme vyjadriť spokojnosť s výsledkami zberu hustosiatych obilnín na Slovensku v roku 2023. Ich produkcia naďalej zabezpečí sebestačnosť krajiny. Poľnohospodársku produkciu v tomto roku ovplyvňovali aj nové požiadavky v rámci SPP, ale aj ich neskoršie komunikovanie poľnohospodárom. Tých obmedzovalo plnenie podmienok ekoschém, zakladanie biopásov, termíny ich kosenia a údržby, nižšia účinnosť prípravkov na ochranu rastlín a rozvoj chorôb a škodcov v porastoch.
- Z hľadiska vývoja cien výrobných nákladov a realizačnej ceny
Výrobné náklady pre poľnohospodársku výrobu na Slovensku sa oproti minulému roku znížili iba mierne. Nevyhnutné vstupy, ako osivo, priemyselné hnojivá, chemické ochranné látky, pohonné látky apod., naďalej nakupovali za vysoké ceny. V niektorých prípadoch z týchto dôvodov mohlo dôjsť k zníženiu použitia potrebných vstupov, a tým k zhoršeniu predpokladaných výsledkov produkcie.
Realizačnú cenu obilnín po žatve roku 2023 naďalej negatívne ovplyvňuje vysoká ponuka lacnejšieho obilia pôvodom u Ukrajiny a slabý, takmer žiadny dopyt. Slovenské obilie je na Slovensku takmer nepredajné a trh aktuálne stagnuje. Plnia sa iba vopred podpísané obchodné dohody s domácimi odberateľmi. Ich nároky na potravinársku kvalitu pšenice však často vedú k jej nákupom zo zahraničia. Uzatvárajú sa iba krátkodobé kontrakty, ktoré nezaručujú domácim producentom odbyt v ďalšom období, a tým zvyšujú nervozitu, nestabilitu a tlak na zníženie ceny.
Súčasná realizačná cena pšenice potravinárskej na Slovensku je v rozmedzí 170 až 190 euro na tonu, u kŕmneho obilia je cena 130 až 160 €/t u pšenice a 120 až 140 €/t u jačmeňa. Pre pšenicu najvyššej kvality E+ je možné získať cenu 200 – 220 €/t. Tieto ceny však v žiadnom prípade nemôžu uspokojiť domácich pestovateľov obilnín, pretože im sotva nahradia náklady na vstupy do výroby a už vôbec neumožnia plánovať ďalšie investície.
Skladovacie kapacity pre domácu produkciu zrnín (hustosiate obilniny, olejniny a kukurica) nie sú dostatočné. Ich nedostupnosť zhoršuje pozíciu na trhu predovšetkým menším producentom.
Očakávané finančné odškodnenie pestovateľov pšenice za straty pri zhoršenej realizácii produkcie v minulom roku, nebude mať takmer žiadny vplyv a nezaručí zlepšenie situácie spomínaných pestovateľov na Slovensku. Toto riešenie Európskej Komisie nepovažujeme za adekvátne, ani systematické.
- Z hľadiska vývoja medzinárodnej situácie na trhu s obilím
Objem bezcolných dovozov obilia z Ukrajiny do priestoru Európskej únie s nižšou trhovou cenou vytvára od minulého roka nekonkurenčné prostredie pre domácich producentov. Obsadenie tradičných odbytíšť a tlak na zníženie realizačnej ceny obilia spôsobuje slovenským (ale aj európskym) pestovateľom problémy pri predaji vlastnej produkcie. V takomto chaotickom trhovom prostredí je potrebné apelovať aj na nároky na potravinársku kvalitu u spracovateľov.
Pokiaľ sa od 15.septembra 2023 zruš zákaz dovozu zrnín z Ukrajiny do EÚ, a nepodarí sa obnoviť čiernomorská dohoda o obilí, bude Slovensko čeliť enormnému tlaku na hraničných prechodoch s Ukrajinou. Obávame sa totiž, že Poľsko splní avizovaný zákaz dovozu, napriek európskym sankciám a naša krajina sa stane hlavným tranzitným ťahom od východu na trhy krajín západnej Európy. V takomto prípade by domáca slovenská produkcia obilnín nemala žiadnu šancu pre realizáciu na trhu, resp. by bola jej ponuka za cenu, ktorá nebude zodpovedať vynaloženým nákladom. Táto situácia výrazne zhorší segment obilninárstva u nás.
Pre tranzitovanie ukrajinského obilia do afrických krajín od slovensko-ukrajinských hraníc (návrh ministra dopravy), nevidíme dôvod, ani pozitívny zmysel. Pre realizáciu obilia z Ukrajiny do krajín Afriky a Blízkeho východu je efektívnejšie využiť čiernomorské prístavy, ktoré sa najbližšie nachádzajú v Rumunsku. Navyše existujú dôvodné obavy, že africké trhy, kam pôvodne Ukrajina ponúkala svoje zrniny, boli obsadené a sú saturované ponukou z Ruskej federácie.
Jediným riešením je znovuzavedenie cla na dovozy z tretích krajín, a teda aj z Ukrajiny. Taktiež je nevyhnutné získavať priebežne evidenciu dovážaných množstiev cez jednotlivé členské krajiny EÚ. A presne evidovať materiálnu, vojenskú, či humanitárnu pomoc, aby bola cielená a účinná. Efektivitu finančnej pomoci Ukrajine totiž limituje vysoká miera korupcie v tejto krajine. Aj preto by sa mala prísne oddeliť od podnikateľského prostredia. Európska Komisia by preto mala opätovne zvážiť svoje opatrenia a myslieť pri tom na ochranu domácich podnikateľov a poľnohospodárov.
- Očakávania pre hospodársky rok 2023/2024
Pokiaľ sa naplnia vyššie spomínané odhady vývoja v medzinárodnom obchode, a nedôjde k urýchlenému riešeniu na otvorenom trhu EÚ, je možné očakávať pre slovenské obilninárstvo a celkovo agropotravinársky sektor, veľmi negatívny scenár.
V krátkom čase by predaj obilia a kukurice za nízke ceny pod výrobné náklady viedol k platobnej neschopnosti poľnohospodárskych subjektov, ktoré by neboli schopné splácať svoje bankové pohľadávky. Celkovo by agropotravinársky sektor na Slovensku nebol schopný konkurovať dovozom nielen obilia, ale aj ďalších produktov, napr. kuracieho mäsa, vajec, múky, olejov, apod. Spôsob a nákladovosť produkcie na Ukrajine je totiž neporovnateľne iná, nižšia a nezodpovedá štandardom Európskej únie.
- Závery a odporúčania
- Udržovať dlhodobé obchodné vzťahy s domácimi spracovateľmi obilia,
- Podporiť domácich chovateľov a rozvinúť spracovateľský priemysel,
- Systémovo obmedziť dovozy lacnejších zrnín, a tým ochrániť konkurencie-schopnosť európskych pestovateľov,
- Zabezpečiť stopercentnú kontrolu, evidenciu a dosledovateľnosť do miesta určenia všetkých množstiev komodít z Ukrajiny tranzitujúcich cez územie Slovenska,
- Politicky a diplomaticky podporiť úzku komunikáciu a spoluprácu krajín EÚ, ktoré hraničia s Ukrajinou,
- Vytvoriť odbornú pracovnú skupinu na úrovni štátnej a samosprávnych organizácií a navrhnúť účinné riešenia pre zachovanie budúcnosti slovenského agropotravinárstva.
Ing. Peter Marko
Predseda predstavenstva ZPO
