Niekoľko slovenských poľnohospodárov sa v dňoch 10. až 13.októbra 2023 zúčastnilo na študijnej ceste po Českej republike, ktorú zorganizovalo Združenie pestovateľov obilnín. Cieľom cesty bolo získať informácie a skúsenosti od českých podnikateľov, ktorí inovujú, využívajú moderné a presné technológie a usilujú sa o trvalo-udržateľné hospodárenie na pôde.
Nie je tajomstvom, že české poľnohospodárstvo je progresívnejšie a podniky sú o kus ďalej pred nami. A nie je to len o tom, že „nehádžu flintu do žita“. Neustále pracujú na lepšej komunikácii so štátnymi inštitúciami, aj medzi sebou navzájom. Snažia sa zlepšovať postupy, neboja sa prispôsobovať národnú legislatívu podmienkam praxe a problémy riešia aj s výskumnými ústavmi. A chcú spolupracovať, napríklad v SIUZ – „Spolku pro inovace a udržitelné zemědělství“. Tu združení farmári sledujú už niekoľko rokov nielen trendy moderného hospodárenia vo svete, ale nové postupy overujú aj vo vlastnej praxi, zdieľajú svoje skúsenosti navzájom a prepájajú prvky intenzívneho a precízneho poľnohospodárstva s ekologickou ochranou prírodných zdrojov. Lebo – a to nám povedal každý jeden – všetko sa začína v pôde. Preto ju pozorujú, chránia a zúrodňujú organickými živinami.
Naša cesta začala u priekopníka vo využívaní inovatívnych technológií a pásového hospodárenia v svahovitej a suchej oblasti okolo Brna, pána Ing. Michala Krausa v podniku Rostěnice, a.s. (rostenice.eu/cz). Pásové striedanie plodín na svahoch nie je žiadnou novou protieróznou technikou. Vo svete funguje už stáročia a pomáha hlavne v čoraz extrémnejších zrážkových pomeroch. Princípom je striedanie podpornej (zapojenej) plodiny s druhou – podporovanou, v pásoch so šírkou napr. 36 metrov. Dôležité je aj stabilizovať spádnice a úvrate pod svahmi trvalými porastmi, ktorých korene zachytia aj prívalové dažde.
So svahovitosťou sa pasujú aj v neďalekých Velkých Hostěrádkach, navyše v rámci ekologického systému poľnohospodárstva. Ing. Michael Vrána z Ekofarmy Pro-Bio, s.r.o. (ekofarmaprobio.cz) prezentoval ich protierózne opatrenia. Využívajú plytké spracovanie pôdy, stromoradia po vrstevniciach, či podsevy rôznych zmesí medziplodín. Ak potrebujú umrtviť ďatelinoviny, alebo na zaburinených pozemkoch využívajú technológiu Treffler, ktorou celoplošne podrežú húževnaté korene rastlín. Pôdu hnoja organickým hnojivom, najmä kompostom, vrátane odpadov z vlastného chovu ošípaných.
Iná kapitola bol podnik Agro 2000, s.r.o. (agro2000.cz). V Těšanoch nás privítal na poli repky pán Ing. Antonín Šandera. Okrem obchodu s agrokomoditami, osivami, hnojivami a ochrannými látkami, ponúkajú aj služby s poľnohospodárskou technikou, dopravu, pozberové spracovanie a skladovanie zrnín. V suchej kukuričnej oblasti sejú 30 jedincov repky na m2, v skorších termínoch a vlahu sa snažia udržať novými technológiami prípravy pôdy, najmä na eróziou ohrozených pozemkoch. Obmedzili podmietky, zato viac podrývajú. Pšenicu sejú do hĺbky 5-6 cm, používajú klasové odrody a spoliehajú sa na hlavné steblo. Odnože vplyvom suchého a horúceho počasia tu pšenica obyčajne neudrží. Medziplodiny však nesejú kvôli vodnej bilancii.
9 000-hektárové Zemědělské družstvo Dolní Újezd (zddu.cz) nám predstavil mladý zanietený pán Josef Čejka. Podnik má modernú živočíšnu výrobu so 4500 ks HD a štyrmi bioplynkami, o všetko sa stará 320 zamestnancov! Po podrobnej analýze stavu pozemkov sa rozhodli staviť na organickú hmotu, ktorú dodávajú do pôdy v prebytkových dávkach. No aj svoju najmodernejšiu techniku podrobujú úpravám a skúšajú nové postupy. Veľkú úsporu prípravkov na ochranu rastlín dosahujú moderným postrekovačom Amazone Pantera so vzdialenosťou trysiek 25 cm (viď obr.). To im umožňuje cielene a presne zasiahnuť plodiny vysiate na šírke riadku 50 cm, či už insekticídmi, fungicídmi, alebo výživou. Keďže plocha medziriadku sa neošetruje, dochádza k úspore až 50 percent prípravkov. Družstvo je živým dôkazom, že aj veľký poľnohospodársky podnik môže byť úspešný v snahe hospodáriť trvalo-udržateľne.
Ďalším špičkovým podnikom, ktorí mali možnosť slovenskí poľnohospodári vidieť so Združením pestovateľov obilnín, bola RenoFarma, a.s. Bílovec (renofarmy.cz/bilovec) – jedna zo skupiny fariem v starostlivých českých rukách. Ing. Zbyněk Gazdík je odborníkom na správnom mieste, čo dokázal nielen odbornými odpoveďami na poli, ale aj dych-berúcou prednáškou o regulátoroch rastu a mechanizmoch tvorby biomasy plodín. Centrálne riadené podniky RenoFarmy s presným poľnohospodárstvom, vlastnými meteostanicami, analytickým laboratóriom fyziografického inžinierstva, IT oddelením s programátormi software a tvorbou aplikačných máp, sú zamerané na uhlíkovo neutrálne, regeneratívne hospodárenie.
Napriek intenzívnemu znižovaniu pesticídov sa im darí zvyšovať efektivitu v rastlinnej výrobe, lebo prvoradým cieľom je zvyšovanie úrodnosti pôdy. Organické hnojivo získavajú aj z vlastných moderných, automatizovaných chovov. Zaraďujú medziplodiny, vápnia pre lepšiu štruktúru pôdy… Pásové obrábanie, ponechávanie širokých úvratí a zatrávňovanie menej bonitných pôd je tu samozrejmosťou, ktorá zefektívňuje rastlinnú produkciu. Mohla by toto byť aj budúcnosť slovenských podnikov?
Presunuli sme sa ďalej od Ostravy, do povodia Odry. Z desaťtisícovej na asi tisíchektárovú rodinnú Farmu Kovář, s.r.o. pána Ing. Jana Kovářa v Mankoviciach. V repárskej oblasti s miernymi svahmi okrem hlavných zrnín pestuje aj cukrovú repu. Pre založenie jej porastu využíva dva hlavné prístupy – s jarným podrytím dlátovým pluhom alebo strip-tillom a priamym výsevom do nespracovanej pôdy. Šírku riadku nastavuje tak, aby bol možný dosev (45 cm) do medziriadkov. Podobne seje sóju do jarnej pšenice. Cieľom je zabrániť erózii pôdy. Rozumne znie aj nápad zaradiť zatrávnené úvrate a prejazdové koľaje poľnohospodárskych strojov po poli medzi neprodukčné plochy, ktoré majú povinnosť uplatňovať aj v Čechách.
Na ďalšej rodinnej demonštračnej farme ProFarm Blatnice (pro-farm.cz) nás, ako aj ďalších farmárov z okolia, privítal pán Ing. Ondřej Doležal prezentáciou. Udržujú malý chov ošípaných aj kvôli spracovaniu bioodpadov na kompost, ktorý obohacujú kalmi z okolitých obcí. Farma taktiež presadzuje hnojenie organickými hnojivami pre zlepšovanie bilancie humusu a živín v pôde. Deň venovali predvádzaniu novej sejačky na priamy výsev pšenice do vysokej medziplodiny, ktorý skúšajú už od roku 2019. Zmes tvorili reďkev, facélia, bôb, slnečnica, jednoročná ďatelina alexandrijská a drobná olejnina ramtila habešská. Napriek kostrbato vyzerajúcemu porastu sa to napokon po úvodných metroch podarilo. V predošlých rokoch týmto spôsobom dosahovali úrodu pšenice 6,3-7,3 t/ha, no ciele majú ešte vyššie.
Cestu sme ukončili na ôsmej farme DVP Agro, a.s. Rajhrad (dvpagro.cz), v areáli Bratčice, s pánom Rostislavom Mátlom. Taktiež siali v plnom nasadení. Hlavné plodiny v ich osevnom postupe striedajú mnohorakými druhmi v zmesiach medziplodín. Tiež skúšajú rôzne pomery rastlín. Pán Mátl je zároveň predsedom spolku Regeneratívneho poľnohospodárstva v Čechách (regenerative.cz), ktorý tiež ponúka predvádzanie inovatívnych technológií v rámci „dní otvorených dverí“ na farmách (o.i. aj slovenských). Po prehliadke strojového parku podniku, s novými „špecialitkami“, sme ukončili štvrtý deň na poli vysokej kvitnúcej zmesi medziplodín pri zapadajúcom slnku – tak trochu romanticky i symbolicky.
Pochopili sme totiž, že naši českí kolegovia nám ukazujú dobrú cestu a že doterajší prístup k hospodáreniu na pôde je nutné inovovať. Hlavne s ohľadom na klimatické zmeny, extrémne vlahové podmienky počas hospodárskeho roka a obrovskú stratu ornice v početných eróznych udalostiach. Je potrebné uvedomiť si hodnotu, výnimočnosť a schopnosti obhospodarovanej pôdy. A tiež to, že poľnohospodár musí dbať nielen na zdravie ľudí – spotrebiteľov, ale aj životného prostredia. Základ pre poľnohospodárstvo tvoria predsa prírodné zdroje, o ktoré sa treba starať, poznať ich a chrániť.
Na záver snáď treba už len dodať, že je škoda, že sa cesty so Združením pestovateľov obilnín nezúčastnilo viac slovenských poľnohospodárov!
Lada Debnárová, október 2023.