Novozvolená predsedníčka Európskej Komisie, Ursula von der Leyen dňa 11.decembra 2019 vystúpila s novou stratégiou rozvoja – Európskym ekologickým dohovorom, tzv. európskou „Zelenou dohodou“ (EU Green Deal). Jeho hlavným cieľom je, aby sa Európa stala do roku 2050 prvým klimaticky neutrálnym kontinentom na svete. Komisárka to považuje za najväčšiu výzvu a zároveň príležitosť našej doby. Treba konať hneď! Métou je dosiahnuť v budúcnosti „zelenú dohodu“ pre celý svet.
Tento ambiciózny balík opatrení zasahuje všetky oblasti politík – od stavebníctva, cez dopravu, energetiku, priemysel až po poľnohospodárstvo. Benefitmi tohto plánu by malo byť nulové znečistenie, dostupná bezpečná energia, premyslenejšia doprava a kvalitné potraviny. Návrh je zameraný na znižovanie emisií, investovanie do špičkového výskumu a inovácií, no hlavne na zachovanie biodiverzity a ochranu životného prostredia v Európe. Nikto by nemal zostať bokom – okrem súkromných spoločností by sa mala zapojiť aj verejnosť, teda každý Európan.
Tieto nároky si samozrejme vyžiadajú zvýšené náklady. Európska únia plánuje investovať bilión eur (číslom 1 000 000 000 000 €, t.j. 1012) v nasledujúcich desiatich rokoch. Európska Komisia predložila tiež trvalo-udržateľný investičný plán – „Just transition fund“ (teda čosi ako „Fond pre prechod“). Ten ráta s kombináciou prostriedkov zo súkromného a verejného sektora, vrátane pomoci Európskej investičnej banky. Mal by zároveň poskytnúť investorom záruky na dlhodobé záväzky a projekty zodpovedné k životnému prostrediu. Tie by mali zasa priniesť nové pracovné miesta, čistejšie životné prostredie a lepšiu kvalitu života pre všetkých obyvateľov Európy.
V rámci poľnohospodárskeho sektoru sa Európsky ekologický dohovor špecifikuje v troch zásadných témach:
- Stratégia „Z farmy na vidličku“ („Farm to fork“),
- Transformácia poľnohospodárskych a vidieckych oblastí: Vízia pre inkluzívne (t.j. komplexné) vidiecke oblasti a Agenda Európa – Afrika,
- Smerom k modernizovanej a jednoduchšej Spoločnej poľnohospodárskej politike (SPP): návrh reformy SPP na roky 2021-2027.
Čiastkovo sa poľnohospodárstva a vidieka dotýkajú aj témy:
- ochrana prírodného bohatstva Európy: EK predloží v marci 2020 Stratégiu biodiverzity 2030: „ekosystémy majú poskytovať jedlo, čistú vodu, čistý vzduch a prístrešie. Znižujú prírodné katastrofy, škodcov a choroby a pomáhajú regulovať klímu“.
V poľnohospodárstve pôjde o redukciu používania pesticídov a umelých hnojív. Taktiež je cieľom zlepšiť kvalitu a kvantitu lesov v Európe. EK pripraví novú Stratégiu pre lesy EÚ pre výsadbu nových stromov a nápravu zničených a vyčerpaných lesných území. Napokon EÚ podporí dovozy, ktoré nespôsobujú ničenie lesov v zahraničí a odlesňovanie vo svete. Ďalšou časťou je „modrá ekonomika“ oceánov, kde Únia potrebuje lepšie využívanie morské zdroje, napr. používaním rias ako nových zdrojov bielkovín.
- EK prijme Akčný plán pre nulové znečistenie Európy, ktorý bude pozostávať z častí: čistá voda: redukcia znečistenia z nadmerného používania živín v poľnohospodárstve, vďaka Stratégii „Z farmy na vidličku“; čistý vzduch a Akčný plán zameraný na priemyselné spracovanie. Ďalšou je Stratégiu pre trvalo-udržateľné používanie chémie.
- EK prijme Akčný plán obehového hospodárstva: namiesto čerpania zdrojov sa bude znižovať používanie materiálov (reduce), budú sa používať opakovane (reuse), až napokon sa budú recyklovať. Bude podporovať služby prenajímania si vecí, nie ich nakupovania.
- dosiahnutie klimatickej neutrality (revízia cieľov Stratégie 2030, rozšírenie ETS, Klimatická dohoda, zákon o klíme, hraničná daň z uhlíka).
Už dnes sa k návrhu živo diskutuje a zástupcovia poľnohospodárov a potravinárskeho priemyslu v krajinách EÚ vyjadrujú obavy zo zvýšených nárokov Európskej Komisie, ktorá na druhej strane kráti rozpočet aj pre poľnohospodárstvo.
Napríklad COPA-COGECA (najväčšia európska organizácia farmárov a družstiev) už 11.decembra 2019 vydala tlačovú správu, ako reakciu na návrh EKomisie, v ktorej kladie mnoho otázok za znepokojených farmárov. Tí sú síce pripravení a odhodlaní prijať túto výzvu, ale chcú poznať odpovede na to:
– akú rolu zohrá Európsky rozpočet (MMF), ktorý je krátený, v realizácii týchto ambícií a osobitne v rámci stratégie „Z farmy na vidličku“?
– ako Európska Komisia predíde ďalšiemu oneskoreniu reformy SPP, v ktorej sa tiež majú odraziť opatrenia uvedenej stratégie? Najmä ak národné strategické plány majú reflektovať priority „Zelenej dohody EÚ“ od samého začiatku, no doteraz nepoznáme ani kritériá na ich schválenie?
– a či sa ambície „Zelenej dohody EÚ“ premietnu aj retroaktívne v rámci medzinárodných obchodných dohôd, ktoré sa majú uplatňovať v nasledujúcich rokoch a týkajú sa práve poškodzovania životného prostredia v tretích krajinách sveta? A ďalšie vážne otázky.
Dňa 14.januára 2020 na zasadaní Európskeho Parlamentu v Štrasbugu predstavila predsedníčka Európskej Komisie, Ursula von der Leyen (na fotografii), svoju predstavu o jednotlivých prvkoch financovania Európskeho ekologického dohovoru. V ňom ešte sprísňuje doterajšie zámery, keď už do roku 2030 chce znížiť emisie CO2 o 50 – 55% (v porovnaní s úrovňou roku 1990), no zároveň musí brať ohľad na ekonomiky členských štátov, ktoré sú závislé od uhlia (Poľsko, Česká republika, regióny Nemecka).
K tejto téme sa vrátime, keďže ide o ďalšiu rozsiahlu oblasť.
Dokument „Zelenej dohody EU“ (v slovenčine): EU ekologicky dohovor SK 11dec19
Príloha k „Zelenej dohode EU“ – časový plán (v slovenčine): EU ekologicky dohovor priloha plan SK 11dec19
Spracovala: Ing. Vladimíra Debnárová, tajomník ZPO, 24.1.2020.
Celý text na stiahnutie: Zelená dohoda EU na web 24jan20