Ako úspešne pestovať kukuricu – 4.časť

Ako úspešne pestovať kukuricu – 4.časť

Združenie pestovateľov obilnín Vám prináša svoje skúsenosti a postrehy, aby ste sa vyhli najčastejším chybám pri pestovaní kukurice. Aby boli Vaše porasty úspešné a výroba ekonomickejšia. V štyroch častiach sme Vám ponúkli základné informácie a obrázkovú dokumentáciu o základnej predsejbovej príprave pôdy, sejbe, výžive, ochrane pred škodlivými činiteľmi, o zbere aj pozberovej agrotechnike zrnovej kukurice. Všetky texty sú voľné dostupné.

4.časť: Zber a pozberová úprava kukurice

V našich podmienkach sa zber zrnovej kukurice vykonáva pomocou upravených obilných kombajnov. Neodlistené kukuričné šúľky zberáme v fyziologickej zrelosti, keď sú už steblá suché. Následne prebieha výmlat v mlátiacom mechanizme kombajnu a výsledný produkt – čisté a nepoškodené zrno sa uloží do zásobníka kombajnu.

Agrotechnický termín začiatku zberu je dôležitý pre obmedzenie strát. Pre súčasné skoré typy hybridov je to obdobie v prvej polovici septembra, pre neskoré až prvá polovica októbra (10.9.-31.10). Porast má byť nezaburinený a vlhkosť zrna 18-20% (najviac do 30%). Rizikom je priebeh počasia počas zberu a tiež poškodenie porastu zverou.

Princíp práce adaptéra obilného kombajnu pre zber kukurice na zrno spočíva vo vťahovaní stebla medzi odlamovacie valce, resp. lišty, v oddelení šúľka od stebla a jeho dopravu do priestoru priebežnej závitovky. Aby toto fungovalo, adaptér musí byť v bezchybnom technickom stave a musí mať:

  • pevné a funkčné zábranové gumy
  • správnu výšku odlamovacích valcov nad povrchom poľa
  • správnu vzdialenosť medzi odlamovacími valcami, podľa priemeru stebla a šúľka
    (moderné adaptéry umožňujú nastavovať túto vzdialenosť priamo z kabíny kombajnu).

   

Mlátiace ústrojenstvo je potrebné nastaviť:

  • Znížiť frekvenciu otáčania mlátiaceho bubna na 350-600 otáčok za minútu
  • Demontovať, alebo zakryť lapač kameňov
  • Vyplniť medzimlátkový priestor mlátiaceho bubna plechovými vložkami, ktoré zamedzia možnosti vstupu šúľkov do mlátiaceho bubna
  • Vstupnú a výstupnú medzeru medzi košom a bubnom
  • Namontovať prídavné stupne na stupňovitú dosku
  • Vymeniť sitá v čistiacom mechanizme
  • Frekvenciu otáčania rotora ventilátora nastaviť na hornú hranicu regulovateľného rozsahu.

A samozrejme, treba sústavne sledovať prípadné poškodenie zrna, aby sme potvrdili správnosť nastavenia, prípadne ho upravili podľa potreby.

   

obr.: klas – šúľok – zrno kukurice

Steblá rastlín kukurice sú následne podrvené drvičom stebiel umiestneným v zadnej časti pod adaptérom. Podrvená hmota stebiel je pritom voľne rozmetaná po povrchu poľa. Optimálna pracovná rýchlosť obilného kombajnu vybaveného adaptérom pre zber kukurice je v rozmedzí 6-10 km.h-1, pričom straty zrna u nových kombajnov sú na úrovni cca 1-1,5%, no nepresahujú 2%.

Agrotechnika po zbere kukurice na zrno spočíva predovšetkým v drvení kôrovia. Taktiež môžeme aplikovať organické hnojivá – kalov (saturačných, hnojovice, digestátu apod.). Aplikujte aj vápenec (kalcium) a hnojivá obsahujúce fosfor, dusík a draslík (N, P, K) podľa ASP a požiadaviek pre následný osev.

Pozberové zvyšky je najvýhodnejšie zapraviť kvalitnou hlbokou orbou cca 30 cm s urovnaním povrchu. Hlboká orba je najvhodnejšia aj preto, že je to najlacnejšie riešenie – cena za jeden hektár je porovnateľná s podrývaním. Táto jednoduchá agrotechnická operácia je účinná proti škodcom (víjačka, hlodavce), burinám, aj proti hubovitým chorobám. Zároveň účinne rozmiestni výživu do celého profilu pôdy.

Pozornosť treba venovať aj pozberovej úprave zrna kukurice. Keďže zrno má pri zbere vysoký obsah vody a cukrov, čo vytvára podmienky pre mikrobiálnu fermentáciu, môže dôjsť k zahrievaniu a zhoršovaniu kvalitatívnych parametrov zrna. Preto čím skôr po zbere musíme zrno dosušiť na skladovaciu vlhkosť 14%, alebo použiť iné spôsoby konzervácie. Najbežnejšie sa používa teplovzdušné sušenie. Podľa typu sušiarne sa teplota pohybuje od 70 do 120 ºC. Vstupná teplota sa musí nastaviť podľa vlhkosti zrna – čím je vlhkejšie, tým je treba sušiť pomalšie a pri nižšej teplote.

 

V štyroch krokoch sme teda priblížili sejbu a predsejbovú prípravu, ošetrovanie porastu kukurice počas vegetácie a jeho ochranu pred škodlivými činiteľmi, až po zber, pozberovú agrotechniku a úpravu zrna kukurice. Všetky časti našej „pestovateľskej príručky“ Ako úspešne pestovať kukuricu nájdete na našej stránke www.obilninari.sk

Autor: Ing. Peter Marko, predseda Združenia pestovateľov obilnín, máj 2020.

Celý článok na stiahnutie: Kukurica časť4 na web 6maj20

Svetový obchod s agrokomoditami počas koronakrízy

Svetový obchod s agrokomoditami počas koronakrízy

Koncom marca 2020 Európska Komisia vyhodnotila rok 2019 ako rekordný z hľadiska obchodovania s agrokomoditami. Hodnota vývozu agropotravinárskych výrobkov z krajín Európskej únie dosiahla celkom 151,2 mld. euro (nárast o 10% od decembra 2018) a dovozy rátali na 119, mld. euro (nárast o 2,5% oproti 2018). Dnes, pod tlakom nejasného vývoja globálnej ekonomiky, hlavní výrobcovia agrokomodít vo svete riešia dilemu, či ich obchodovať ďalej, alebo si radšej udržať strategické zásoby pre domácu spotrebu. Koronavírus zrejme preverí nielen charaktery, ale aj pripravenosť vlád jednotlivých štátov. A ich vzájomnú komunikáciu.

Celková hodnota zahraničného obchodu EÚ s agrokomoditami v roku 2019 dosiahla 270,5 mld. euro. Obchodný zisk dosiahol rekordnú výšku 31,9 mld. euro, a teda stúpol o 52% oproti predošlému roku. Medzi hlavné destinácie pre európske potraviny v roku 2019 boli USA, Čína, Švajčiarsko, Japonsko a Ruská federácia (spolu odoberajú vyše 40% vývozov z EÚ). Naopak, únia dovážala potraviny hlavne z USA, Brazílie, Ukrajiny, Číny a Argentíny. Nárast v hodnote vývozu zaznamenala EÚ u rôznych produktov, ale najviac u bravčového mäsa (nárast o 2,36 mld.€), pšenice (viac o 1,75 mld.€) a liehoviny a alkohol (nárast o 1,13 mld.€). Najvýraznejší pokles v hodnote vývozu eviduje Komisia u cukru z repy a trstiny (pokles o 523 mil.€), olivového oleja (menej o 125 mil.€) a surové kože (pokles o 114 mil.€).

Obchod s poľnohospodárskymi komoditami v rámci krajín EÚ pokračoval v rastúcom trende aj v januári 2020. Za prvý mesiac tohto roka EÚ zaznamenala nárast zisku z vývozu o 22% oproti januáru 2019, konkrétne v hodnote 3,76 mld.€. Zdá sa, akoby COVID19 ešte neovplyvnil predaj potravín z EÚ do Číny (mesačná hodnota vývozu medziročne vzrástla o 483 mil.€). Stúpol tiež vývoz do Spojených štátov amerických (+150 mil.€), Maroka (+103 mil.€) a Saudskej Arábie (+90 mil. €). Vyvážalo sa najmä bravčové mäso, pšenica, zrniny a odpadové mäso.

Od začiatku pandémie koronavírusu vo svete sa však svetový trh s agrokomoditami začal správať nepredvídateľne a narušil dovtedajšie zvyklosti. Zmenili sa najmä požiadavky na potraviny – spotrebitelia si začali vytvárať zásoby a reštaurácie, bary a hotely sa zatvorili, čo malo priamy dopad na výrobcov agrokomodít. Na jednej strane skladné potraviny, ako cestoviny, ryža, múka, konzervované ovocie a zelenina zaznamenali zvýšený predaj. Na strane druhej, vysokokvalitné produkty, ako je kvalitné výrezové mäso, víno, či špeciálne syry, značne konzumované vonku, vidia výrazný pokles v spotrebe. Napriek tejto výzve sa európske poľnohospodárstvo pružne usiluje prispôsobiť zmeneným podmienkam a Európska Komisia prijíma celý rad opatrení na zmiernenie negatívneho vývoja.

Na stretnutí Svetovej obchodnej organizácie (WTO) dňa 23.4.2020 v Bruseli sa zástupcovia Európskej únie a ostatných 21 členov zaviazalo zabezpečiť plne funkčný svetový obchod s potravinami. V spoločnom stanovisku všetkých 164 členov WTO podporilo ciele zabrániť negatívnym dopadom aktuálnej koronakrízy na potravinovú bezpečnosť, výživu a zdravie obyvateľov všetkých členských krajín tejto svetovej organizácie. Nevyhnutné opatrenia, ktoré krajiny prijímajú v rámci poľnohospodárstva a potravinárskej výroby by mali byť dočasné a transparentné a nemali by narúšať medzinárodný obchod s produktami, ani vytvárať neoprávnené bariéry obchodu.

Napriek tomu, analýzy trhu IHS Markit v niekoľkých krajinách (V.Británia, Nemecko, USA) dospeli k niektorým alarmujúcim záverom. Jedným z nich je to, že svet síce je schopný vyrobiť dostatok potravín pre všetkých, ale nedokáže ho dostať tam, kde je potrebné – nie dostatočne rýchlo a v požadovanom množstve. Dodávateľské reťazce škrípu. IHS Markit našiel až 12 „zádrheľov“ na ceste potravín – od farmy po tanier. Z nich je možné pri najlepšej vôli a rýchlom zásahu vyriešiť najviac ak štyri. No úsilie dosiahnuť bezchybnosť v tomto procese je takmer nemožné. Ide napríklad o dostatok ľudí na zobratie úrody, pričom odlet množstva Rumunov do Veľkej Británie, alebo povolanie národnej gardy na pomoc jatkám v USA je skôr prejavom zúfalosti, ako systémového riešenia.

No podobne je na tom aj spracovateľský priemysel, kde sa nedajú jednotliví zamestnanci zmysluplne rozmiestniť dva metre od seba. Medzinárodná preprava je ďalší kameň úrazu, kde tiež pôsobí ľudský faktor, ale tiež prekážky na hraniciach a opatrenia jednotlivých štátov, hlavne v EÚ. Prístavy ďalekého východu sú zablokované kontajnermi. Problém je nielen s kontajnermi, ale aj s loďami a posádkou – každé je totiž na inom mieste. Omeškáva sa aj dôležitá administratíva medzinárodného obchodu a je čoraz ťažšie vôbec naplánovať nejaký obchod. Navyše, niektoré krajiny už začínajú obmedzovať svoj vývoz potravín, predovšetkým ryže (India, Vietnam, Kambodža). Vyschli aj toky čerstvého mlieka z Francúzska, ktoré ho spracúva na trvanlivé sušené mlieko. Trendom je aj konzervovať, mraziť, či dehydrovať všetky čerstvé potraviny, čo znižuje ich aktuálnu ponuku na trhu. Európski spracovatelia paradajok obmedzujú predaj konzerv aj veľkým klientom a to isté sa deje aj s mrazenou zeleninou.

Americkí farmári ženú svoje stáda hovädziny na skorú porážku, pretože konzumenti steakov, či tradičných amerických raňajok so slaninou a vajcom, sedia doma. Trh cateringu (občerstvenia) vyschol. „Skapal“ aj trh s bioetanolom z kukurice, čo však má dopad aj na živočíšnu výrobu, pretože po fermentácii sa zmes sušila a peletovala na krmivo. Kvôli prepadu ceny ropy musia aj v bohatých krajinách Stredného východu zrazu zvyšovať daň (a tým cenu) sladených nealkoholických nápojov a cigariet, aby pokryli deficit v rozpočte. Je jasné, že to, čo máme momentálne v obchodoch je všetko, až do novej úrody, takže akýkoľvek nedostatok výrobkov bude zrejmý až o niekoľko mesiacov.

Podľa najoptimistickejších odhadov IEG Vu (t.j. medzinárodní ekonomickí odborníci) by kapacita celého potravinového reťazca sveta mala klesnúť na 70-75% pôvodného objemu. Aj keď nie je pravdepodobné, že by vlády vyspelých štátov zaviedli prídelový systém na potraviny, no sily trhu zrejme budú diktovať ceny a dostupnosť niektorých potravín. Zmeniť to môže iba ďalšia veľká vlna panického nakupovania. V ostatných krajinách je však situácia ešte horšia. Analytici očakávajú nepokoje a rabovanie všade tam, kde množstvo obyvateľstva žije v chudobných podmienkach preľudnených slumov a kde už teraz viazne dodávka jedla (napr. India, Južná Afrika, Brazília, Mexiko). No aj Ruská federácia môže zažiť sociálne nepokoje, pretože má len slabú štruktúru sociálneho zabezpečenia a pokles ceny ropy kráti príjmy vlády. V niektorých krajinách sa dokonca aktivizujú kriminálne živly a mafie, ktoré si ľudí nakláňajú na svoju stranu dodávkami potravín, podkopávajúc tak autoritu vlád. Najpravdepodobnejšie je, že príde recesia.

 

Spracovala: Ing. Vladimíra Debnárová, tajomníčka ZPO. 30.4.2020.

Zdroje informácií:

https://ec.europa.eu/info/news/2019-record-year-eu-agri-food-trade-2020-mar-27_en

https://ec.europa.eu/info/news/2020-started-strong-performance-eu-agri-food-exports-2020-apr-17_en

https://ec.europa.eu/info/news/short-term-outlook-despite-challenges-arising-coronavirus-outbreak-eu-agri-food-sectors-show-resilience-2020-apr-20_en

https://ec.europa.eu/info/news/maize-sorghum-and-rye-import-duties-updated-european-commission-2020-apr-27_en

https://ec.europa.eu/info/news/coronavirus-eu-and-21-other-wto-members-pledge-ensure-well-functioning-global-food-supply-chains-2020-apr-23_en

https://ihsmarkit.com/research-analysis/article-who-is-likely-to-go-without-food-in-the-looming-supply.html

Celý článok na stiahnutie: Svetový obchod s agrokom 30apr20

Ako úspešne pestovať kukuricu – 3.časť

Ako úspešne pestovať kukuricu – 3.časť

Ako úspešne pestovať kukuricu

– príručka pre pestovateľov obilnín –

Združenie pestovateľov obilnín Vám prináša svoje skúsenosti a postrehy, aby ste sa vyhli najčastejším chybám pri pestovaní kukurice. Aby boli Vaše porasty úspešné a výroba ekonomickejšia. V nasledujúcich štyroch častiach Vám ponúkneme základné informácie a obrázkovú dokumentáciu o základnej predsejbovej príprave pôdy, sejbe, výžive, ochrane pred škodlivými činiteľmi, o zbere aj pozberovej agrotechnike zrnovej kukurice.

3.časť: Ochrana kukurice pred burinami, škodcami a chorobami

Kukurica je plodina náročnejšia na starostlivosť a dobré znalosti a skúsenosti agronóma. Preto okrem dobrej predsejbovej prípravy pôdy, správneho termínu sejby a výberu vhodnej odrody si môžeme zvýšiť šance na bohatú úrodu kukurice zvýšiť správnym použitím ochranných látok proti burinám, škodcom a chorobám.

  • Herbicídna ochrana porastov

Na začiatku rastu ohrozujú rastlinky kukurice nielen nízke teploty, ale aj nízka konkurenčná schopnosť voči burinám. Výsev so širokými medzriadkami vytvára dobrý predpoklad pre rast a vývoj burín. Buriny v kukurici odoberajú nielen vodu, živiny a svetlo, ale zanechávajú porast oslabený a neschopný konkurovať im. Preto je dôležité udržiavať porast kukurice bez burín, najmä v prvých 40-50 dňoch po jeho vzídení.

Herbicídna ochrana kukurice spočíva v aplikácii ochranných prostriedkov pred vzídením (preemergentne) a po vzídení plodiny (postemergentne). Ak sú vhodné vlahové podmienky pri príprave pôdy a po sejbe až do vzídenia kukurice sú zrážky, je ideálna preemergentná ochrana. Netreba váhať a čakať, lebo je aj lacnejšia a spoľahlivejšia. Nemôžeme nechať buriny prerásť do vyšších rastových fáz (3-4 listov). Aplikáciu je potrebné vykonať cielene a konkrétne na tie druhy burín , ktoré sa v poraste vyskytujú. Pre účinnú ochranu je potrebné dodržať určité podmienky:

  • Drobnohrudkovitá štruktúra pôdy
  • Bezvetrie
  • Dostatočné množstvo vody pri aplikácii, cca 400-500 litrov, aby sa vytvoril potrebný film, ktorý zasiahne hypokotyl každej vzchádzajúcej rastlinky
  • Ideálne, ak je aj dostatočná pôdna vlhkosť a v ďalšom období očakávané zrážky.

Vhodnými prípravkami pre túto aplikáciu sú Gardoprim gold plus, Spectrum, Trophy Guardian, Akris a iné, ktoré majú vysoký – až 90% účinok aj cez pôdu. Nie je však zaručené, že všetky porasty ošetrené preemergentne budú čisté až do zberu. Asi tretinu výmery bude treba ošetriť znovu cielenou aplikáciou na pichliač, výmrv slnečnice, prípadne na jednoklíčnolistové buriny. Je vždy výhodnejšie vynaložiť na úplné odburinenie aj postemergentnou aplikáciou cca 30 euro na hektár, a získať tak kontrolu nad porastom s predpokladom vysokej úrody.

Ďalšou vhodnou je skorá postemergentná ochrana v skorých rastových fázach kukurice. Najmä v suchom roku má lepší biologický účinok, pretože je cielená na už vzídené teplomilné, ale aj trváce buriny. Práce možno vykonať vo väčšom časovom intervale a nie je natoľko závislá od pôdnej vlhkosti ako aplikácia preemergentnej ochrany. Pritom je s ňou ekonomicky porovnateľná.

Neskoršie postemergentné aplikácie nie sú už také náročné na prácu ako súpravy strojov, ktoré potrebujeme pri aplikáciách preemergentných herbicídov, ani natoľko závislé od stavu pôdy. Môžu byť lepšie cielené na vzídené buriny a lokality ich výskytu. Dobrý agronóm pracuje šetrne a zodpovedne, preto ošetruje pozemky preemergentne a len v prípade potreby zasahuje počas vegetácie. Realita na Slovensku je však často taká, že preemergentne sa ošetruje asi iba 60% porastov kukurice.

  • Insekticídna ochrana
    Kukurica má niekoľko významných škodcov z ríše hmyzu, ale aj tých väčších – lesnú zver. Včasným a správnym ošetrením porastu kukurice môžeme predísť väčším škodám na úrode.

  

Kukuričiar koreňový (obr.) poškodzuje larvami korene kukurice. Má jednu generáciu ročne. Prezimujúcim štádiom sú vajíčka nakladené do pôdy v hĺbke 5-15 cm. Teploty pod -8 ºC a obdobie sucha spôsobujú ich úhyn. Pri 50% poškodení koreňového systému dochádza k poľahnutiu rastlín („husie krky“), pričom intenzitu poliehania napadnutých rastlín zvyšuje suché počasie. Dospelce požierajú blizny kukurice, čím bránia opeľovaniu. Výsledkom je veľký pokles úrody zrna. Najvýznamnejším faktorom zvyšujúcim počet jedincov kukuričiara koreňového je pestovanie kukurice v monokultúre. Larvy sa živia požieraním koreňov kukurice, čo oslabuje rastliny. Ochranné opatrenia vychádzajú z poznania biológie kukuričiara a jeho životných požiadaviek.

Medzi hlavné ochranné opatrenia proti kukuričiarovi (Diabrotica virgifera) patrí správna agrotechnika a chemické ošetrenie. Najúčinnejšou a najlacnejšou metódou ochrany je však striedanie plodín, resp. zmena plodiny na celej ploche osiatej kukuricou. Problematické môže byť najmä to, ak má kukurica vysoké zastúpenie v osevnom postupe. V rámci správnej agrotechniky je dôležitá hlboká jesenná orba (vajíčka zdola sa dostanú do vrchných vrstiev a vymrznú), sejba hybridného osiva s nižším číslom FAO a v termíne koncom mája až začiatok júna, dôsledná výživa pre posilnenie porastu a ničenie burín ako hostiteľov. V rámci chemickej ochrany je treba sledovať stav populácie škodcu feromónovými a svetelnými lapačmi, využívanie moreného osiva a aplikáciou insekticídov. Počas sejby priamo do pôdy, alebo do riadku vo forme granúl. Pri používaní chemického ošetrovania počas vegetácie treba však rátať s vytvorením rezistencie kukuričiara voči účinným látkam.

     

Víjačka kukuričná (obr.hore) je ďalším významným škodcom kukurice na zrno. Spôsobuje viditeľné otvory v byli a šúľkoch s typickou drvinou. Prezimuje v poslednom štádiu húsenice vo zvyškoch stebla, ktoré zostane po zbere na povrchu pôdy. Kuklenie prebieha v máji až júni a motýle vylietajú od júna do začiatku septembra. Postupne kladú biele vajíčka po 10-30 ks na spodnú stranu listov, z ktorých sa po 5-15 dňoch liahnu húsenice. Každá samička dokáže naklásť za sezónu aj 250-350 vajíčok. Vyliahnuté húsenice najskôr ožierajú listy alebo sa živia peľom z metliny a potom prenikajú do stebiel a šúľkov kukurice. Napadnuté rastliny sa často lámu, zasychajú a nevytvoria plnohodnotné šúľky. Výskyt víjačky kukuričnej výrazne znižuje úrodu, ale aj kvalitu zrna, či siláže. Poškodenie rastliny víjačkou môže spôsobiť aj následné napadnutie kukurice hubovými chorobami rodu Fusarium, ktoré produkujú mykotoxíny.

Aj proti víjačke môžeme použiť agrotechnické, chemické alebo biologické spôsoby ochrany. Kukuričnú slamu po zbere treba čo najjemnejšie rozrezať a dôsledne zaorať. Týmto jednoduchým spôsobom zničíte až 90% prezimujúcich lariev. Kvalitná hlboká orba na hĺbku 30 cm, bez pozostatkov kukurice na povrchu pôdy. Insekticídy použite po hlavnom nálete (počas júla) pri výške rastliny asi 1m. Vysoko selektívny kontaktný a požerový insekticíd Integro zastavuje požer húseníc už po niekoľkých hodinách a nevyliahnu sa ani zasiahnuté vajíčka. Rovnako pôsobí postrek s účinnou látkou indoxacarb, už do štyroch hodín po aplikácii (napr. Decis, Karate). Biologická ochrana spočíva v rozmiestnení kapslí prípravku so živými osičkami rodu Trichogramma maidis, ktoré kladú vajíčka do vajíčok víjačky kukuričnej aj mory bavlníkovej, a tým ich ničia. Aplikácia sa robí dvakrát v intervale 8-10 dní, pričom na jeden hektár je potrebné rovnomerne zavesiť 200 kapsúl.

 Kohútik pestrý     Liskavkovité

   

Porast napadnutý drôtovcami (vpravo červy drôtovca)

Okrem toho kukuricu napáda aj ďalší škodlivý hmyz, ktorý v prípade premnoženia môže spôsobiť zníženie úrody. Napr. drôtovce – larvy kováčikov prezimujú v pôde v hĺbke 25-50 cm, ohniskovo. Spočiatku sa živia výhradne humusom, no ich vývoj je dlhší, až 3-5 rokov. Objavujú sa v apríli až máji a už po prvom roku vývoja poškodzujú rastliny. Ochranou je morené osivo, alebo mikrogranuláty (Sonido, Kentaur, Force). Ďalšími škodcami sú tiež chrobák dlhánik kukuričný, mucha kvetárka všežravá, mora bavlníková, mucha zunčavka jačmenná.

  • Ochrana proti chorobám

Medzi choroby kukurice patria listové choroby, fuzariózy a snete. Listové choroby pestovatelia často ignorujú, aj preto, že sú často rozpoznateľné až vo vyšších štádiách vývoja rastliny. A tiež je ich ekonomická škodlivosť zanedbateľná. Základné agrotechnické opatrenia budú vždy najlacnejšie a najúčinnejšie v prevencii týchto chorôb.

Fuzariózy sú najvážnejšími chorobami kukurice, lebo fuzáriá môžu infikovať ktorúkoľvek časť rastliny. Nebezpečné sú aj patogénne organizmy, najmä pre mladé rastlinky. K najrozšírenejším patogénom patria snete. Najvhodnejšou ochranou je používanie odolných hybridov kukurice, morenie osiva a dodržiavanie zásad pre striedanie plodín. Dôležitá je aj vyvážená výživa. V prípade nebezpečného výskytu, ktorý hrozí najmä vo vlhkom počasí, použite fungicídy na ošetrenie napadnutého porastu kukurice.

  

Obr. Fuzarióza klasu kukurice a spála listov kukurice (Helmintospóriová škvrnitosť listov)

V ďalších krokoch prejdeme k zberu a pozberovej úprave kukurice, ako aj k agrotechnickým opatreniam na poli po zbere tejto plodiny. Sledujte ďalšie časti našej „pestovateľskej príručky“ Ako úspešne pestovať kukuricu.

Autor: Ing. Peter Marko, predseda Združenia pestovateľov obilnín, marec 2020.

Celý článok na stiahnutie: Kukurica časť3 na web 24mar20

Koronavírus a európske poľnohospodárstvo

Koronavírus a európske poľnohospodárstvo

V súvislosti so šírením koronavírusu v Európe a na Slovensku Vám poskytujeme informácie aktuálne k 18.3.2020:

  • Európska Komisia umožňuje členským krajinám EÚ, aby sa rozhodli, či v súvislosti so šírením koronavírusu upravia dátum na predloženie žiadostí o priame platby do 15.júna 2020, namiesto 15.5.2020. Priamy link EK (angl.)
  • Významné organizácie pre zrniny, olejniny a krmoviny (COCERAL, FEDIOL, FEFAC) vydali 17.3.2020 tlačovú správu, ktorou oslovujú Európsku Komisiu, aby prijala urýchlené kroky, ktorými by predišla narušeniu spoločného trhu s dodávkami obilnín, olejnín a krmovín.  Prioritou celého reťazca dodávateľov týchto komodít je dodržiavanie európskych a národných inštrukcií na zachovanie bezpečnosti a zdravia zamestnancov a spotrebiteľov. Zároveň však musia zachovať funkčnosť trhu, čomu mnohé reštrikcie bránia a ohrozujú tak dodávky krmív ako aj prístup obyvateľov k potravinám.
    A preto vyzývajú Európsku Komisiu, aby zahrnula krmoviny rovnako ako potraviny medzi základné tovary, ktoré uvádza v Usmernenie EK pre hranice 16mar20 zo 16.marca 2020. Hospodárske zvieratá potrebujú krmivo každý deň v záujme zachovania ich zdravia a welfare.
    Okrem toho žiadajú Európsku úniu ako aj jednotlivé štátne orgány, aby umožnili voľný pohyb tovarov nevyhnutných pre zabezpečenie poľnohospodárskej produkcie, aj keď nepodliehajú rýchlej skaze. A aby teda mohli byť prepravované medzi jednotlivými štátmi bez prekážok, pokiaľ sa dodržia všetky podmienky. Podobne uzatvorenie hraníc Európskej únie by sa nemalo dotýkať plavidiel, ktoré do EÚ privážajú potraviny, krmivá a materiály pre poľnohospodársku výrobu, ktorých je v rámci EÚ nedostatok.
  • Združenie pestovateľov obilnín komunikuje so zástupcami Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, ktoré pripravuje spoločné stanovisko a požiadavky s ostatnými členskými krajinami smerom k Európskej Komisii. ZPO dňa 18.3. 2020 zaslalo informácie ohľadom možných problémov v poľnohospodárskej prvovýrobe na Slovensku ako aj návrhy ich riešenia. V niektorých subjektoch môže totiž dochádzať k problematickému predaju produkcie do zahraničia, alebo k obmedzovaniu dodávok materiálu nevyhnutného pre rastlinnú a živočíšnu výrobu, prípadne k znižovaniu počtu pracovníkov, čo by ohrozilo fungovanie podniku. O ďalšej komunikácii so štátnymi orgánmi vás budeme informovať.
  • Združenie pestovateľov obilnín týmto vyzýva všetkých svojich členov, aby sa správali zodpovedne, prijali všetky nariadené opatrenia na ochranu zdravia a bezpečnosti svojich zamestnancov (ochranné rúška na tvár, dezinfekcia spoločných priestorov, čistiace prostriedky pre osobnú hygienu, oddelenie jednotlivých pracovných skupín a jednotlivých pracovníkov, poskytovanie obedov mimo jedáleň, či iných spoločných priestorov, apod.).
  • Prajeme všetkým veľa zdravia a trpezlivosti!
Ako úspešne pestovať kukuricu – 2.časť

Ako úspešne pestovať kukuricu – 2.časť

Ako úspešne pestovať kukuricu

  – príručka pre pestovateľov obilnín – 

Združenie pestovateľov obilnín Vám prináša svoje skúsenosti a postrehy, aby ste sa vyhli najčastejším chybám pri pestovaní kukurice. Aby boli Vaše porasty úspešné a výroba ekonomickejšia. V nasledujúcich štyroch častiach Vám ponúkneme základné informácie a obrázkovú dokumentáciu o základnej predsejbovej príprave pôdy, sejbe, výžive, ochrane pred škodlivými činiteľmi, o zbere aj pozberovej agrotechnike zrnovej kukurice.

2.časť: Výživa kukurice

Kukurica je plodina náročná na výživu. Predpokladom ekonomického hnojenia je, aby každý agronóm najskôr dokonale poznal pestovateľské podmienky vybraného stanovišťa. Preto by si mal pred jarnou sejbou zodpovedať na niekoľko základných otázok:

  • Aká bola predplodina na vybranej parcele
  • Aké a koľko živín má kukurica k dispozícii na vybranej parcele
  • Aká je charakteristika pozemku: pH pôdy, typ pôdy, priemerný ročný úhrn zrážok…
  • Môžeme aplikovať vlastné organické hnojivá (MH) a v akom množstve
  • Koľko môžeme investovať do nákupu priemyselných hnojív a pre ktoré látky sa rozhodneme
  • Akú úrodu zrna kukurice máme v pláne dosiahnuť

Je dobré si hneď na začiatku uvedomiť, že limitujúcim faktorom pre tvorbu úrody sú živiny. Preto je dôležité zrátať si potrebu a pokiaľ sú makroživiny v pôde nedostatočné, doplniť ich hladinu. Bolo by neekonomické, a teda aj nerozumné aplikovať drahé hnojivá so stopovnými prvkami, humínovými látkami, riasami, výluhmi, či zinkom pri nákladoch cca 30 euro na hektár, ak pôda na nami vybranej parcele obsahuje 30 mg fosforu, alebo má reakciu pH 5,9 a nedostatok vápnika, či 200 mg draslíka. Úspech agronóma, a tým aj ekonomiky pestovania kukurice nie je v tom, že sa mu podarí dosiahnuť v jednom roku pri 100 kg kombinovaného hnojiva zisk pri pestovaní kukurice. Ale v tom, ako vie efektívne narábať s organickými hnojivami z vlastných zdrojov a koľko hlavne sekundárnych zdrojov živín dokáže za nízke náklady pre podnik, resp. pre plodiny zabezpečiť (digestát, hnojovica, hydinový trus, kaly, komposty..).

Kukurica je teplomilná rastlina, ale čoraz častejšie extrémy počasia a rýchly nástup vyšších teplôt na jar posúva dobu jej výsevu na skoršie termíny, s cieľom zachytiť ešte jarnú vlahu. Podstatný je aj správny výber hybridu, najvhodnejšieho pre vaše podmienky. Hĺbku sejby a výsevok určujú najmä odporúčania dodávateľa osiva, stav pôdy a skúsenosti agronóma. Pri intenzívnej výrobe je úrodový potenciál hybridu priamo úmerný na kvalitnej a vyváženej výžive. Kukurica dobre reaguje na organické hnojivá, ktoré treba použiť už na jeseň, spolu s aplikáciou fosforu a draslíka. Keďže aplikácia dusíka musí zohľadňovať nitrátovú smernicu, preto ho aplikujte v delenej forme. Základné hnojenie dusíkom má byť pred sejbou a prihnojovanie počas vegetácie.

Po zasiatí má kukurica pomalý počiatočný rast a tiež postupný vývoj koreňového systému. Ten má spočiatku nízku príjmovú kapacitu, najmä pre fosfor, a preto potrebuje v tomto období dostatok živín v blí kosti koreňov. Následný vývin rastlín je spojený so zväčšovaním koreňovej sústavy a príjem živín sa sústreďuje na čerpanie z hlbších vrstiev. Ku koncu vegetácie je koreňový systém mohutný a presahuje do hĺbky a do šírky 2 metre. Na to treba brať ohľad pri aplikácii výživných látok, pričom treba venovať pozornosť aj možnosti ovplyvnenia fyziologických procesov v rastline pomocou aplikácie listovej výživy – biostimulátorov rastu.

  

Pri sejbe je dôležité poznať údaj o optimálnom počte jedincov pri zbere kukurice (siláž, zrno). Optimálna hustota porastu pri zbere neznamená, že na taký výsevok nastavíme sejačku, pretože budeme mať počas vegetácie a tým aj pri zbere nedostatok jedincov.

Obr. Inventarizácia porastu kukurice k 20.5.

V tabuľke nižšie sú výsledky inventarizácie 12 hybridov kukurice na 6 podnikov prvovýroby. Toto sú priemerné počty rastlín (počet meraní pri každom hybride bol min. 15). Optimálny počet jedincov pri zbere je 70 000, ale ako vidno počet rastlín je 47, 48, resp. 49 000, v jednom prípade dokonca len 33 600 a iba v jednom prípade to bolo 70 200 rastlín. Priemerný počet však nedosiahol ani 55 000, čo je 78,5 % z potrebného množstva. Je preto potrebná neustála kontrola počas sejby. A po ukončení osevu celej parcely (je jedno akej veľkej) dodatočne skontrolovať počet vysiatych jednotiek, a tým aj počet jedincov na 1 ha. V prípade potreby je nutné zmeniť nastavenie pre následnú sejbu.

Nižšie úrody kukurice sú často spôsobené nedostatočným počtom rastlín na 1 ha. Dôvodov môže byť viac: osivo vo veľkej hĺbke so slabou energiou vzchádzania, nekvalitná predsejbová príprava, vysoká pracovná rýchlosť sejačky, osivo zostáva na povrchu nezahrnuté pôdou, prípadne zrnká vyberú škodcovia, či poškodia herbicídy. Na dolnom obrázku je antokyanové sfarbenie listov kukurice, ktoré nemusí byť signálom nedostatku fosforu, alebo predpokladu nižšej úrody. Takto sfarbené sú kapusta, cibuľa, baklažány, reďkovka, zemiaky, ríbezle, paprika, prospešné zdraviu. Najlepšie vidieť na pokusoch, že na tej istej pôde sú viaceré hybridy kukurice, niektoré sú úplne zelené, iné veľmi fialové. Toto sfarbenie pri kukurici v neskorších rastových fázach úplne zmizne.

  Obr. antokyánové sfarbenie

Obr. inventarizácia porastu kukurice 31.5. Kukurica je v 6.-7.liste, porast je kompletný, s optimálnym počtom jedincov. V riadku je dodržaná vzdialenosť rastlín, ukončená výživa a boj proti burinám. V prípade výskytu škodcov pod prah ekonomickej škodlivosti si nebude do zberu vyžadovať zásah, ani investíciu.

V ďalších krokoch môžeme zlepšiť svoje šance na bohatú úrodu kukurice správnym použitím ochranných látok proti chorobám, burinám a škodcom. Sledujte ďalšie časti našej „pestovateľskej príručky“ Ako úspešne pestovať kukuricu.

Autor: Ing. Peter Marko, predseda Združenia pestovateľov obilnín, marec 2020.

Celý článok na stiahnutie: Kukurica časť2 na web 15mar20

Vlak „Zelenej dohody EÚ“ sa rozbieha

Vlak „Zelenej dohody EÚ“ sa rozbieha

Od predstavenia „Zelenej dohody EÚ“ predsedníčkou Európskej Komisie 11.decembra 2019 (o ktorej sme Vám priniesli informácie 24.1.2020 na našej stránke), európske inštitúcie prijali ďalšie závažné kroky. Dňa 14.januára 2020 na zasadaní Európskeho Parlamentu v Štrasburgu bol prijatý Investičný plán pre Zelenú dohodu EÚ a tiež naformulovaný fond pre „Mechanizmus na prechodné obdobie“, takže nikto „nezostane bokom“. Následne 4.marca 2020 predložila Európska Komisia úplne prvý legislatívny návrh „Klimatického predpisu“ pre dosiahnutie klimatickej neutrality Európskej únie do roku 2050.

Zástupcovia Európskej Komisie v týchto dňoch (pozn. začiatok marca 2020) vedú ďalšie rozhovory o „Európskom klimatickom pakte“, ktorý zasahuje do všetkých odvetví hospodárstva. Do prípravy tohto nástroja bude mať možnosť hovoriť aj verejnosť, pretože záväzný cieľ dosiahnuť nulovú bilanciu emisií skleníkových plynov do roku 2050 bude povinný pre všetky členské štáty EÚ. Súčasťou systému budú aj priebežné kontroly dosahovania čiastkových cieľov. Komisia od septembra 2023 a potom každých 5 rokov posúdi súlad prijatých opatrení na úrovni EÚ a vnútroštátnych opatrení jednotlivých členských krajín. Verejná konzultácia bude trvať 12 týždňov a finálny pakt by mal byť predstavený pred zasadnutím konferencie OSN o zmene klímy v XI.2020.

V priebehu 11.týždňa roku 2020 by mala byť prijatá „Európska priemyselná stratégia“, ktorá zabezpečí čistú a konkurencieschopnú budúcnosť pre európske spoločnosti a zamestnancov. A tiež dohoda o „Akčnom pláne obehovej ekonomiky“, aby sa opravilo, znovu použilo a recyklovalo ešte viac vecí. V priebehu marca 2020 bude Komisia prezentovať „Stratégiu z vidiel na vidličku“ pre lepšie potravinové systémy a „Stratégiu biodiverzity“ na ochranu krehkých prírodných zdrojov našej planéty. Samozrejme, ďalšie kroky budú nadväzovať počas nasledujúcich mesiacov, napríklad do roku 2021 sa majú prijať opatrenia na znižovanie používania a rizík chemických pesticídov, ako aj hnojív a antibiotík.

Stratégia „Z vidiel na vidličku“ – „Farm to fork“, ktorá je zameraná na udržateľnú výrobu bezpečných a dostupných potravín, resp. aj oblasť poľnohospodárstva a rozvoja vidieka, je práve otvorená pre získavanie spätnej väzby. Európska Komisia – DG SANTE (Generálne riaditeľstvo pre zdravie) chce počuť aj Vaše názory! Aj keď iniciatíva sa venuje najmä potravinám, je možné pridať názor na internetovom portáli (v zmysle pravidiel), od 17.2. do 16.marca 2020! EK posúdi všetky názory a vysvetlí, či a prečo ich (ne)akceptovala.

POZOR!

Združenie pestovateľov obilnín poskytuje týmto svojim členom možnosť vyjadriť svoj názor! Keďže pred uvedeným termínom zasadá Predstavenstvo a Kontrolná komisia ZPO (12.3.2020), prosíme Vás, aby ste svoje názory, návrhy a pripomienky k návrhu stratégie posielali priamo na našu adresu: zdruzeniepo@gmail.com a to najneskôr do 11.3.2020 do 12.hod.!

Následne Vaše príspevky prediskutujeme na zasadnutí vedenia Združenia pestovateľov obilnín a spracujeme spoločné stanovisko, ktoré pridáme na portál Európskej Komisie do 16.3. 2020.

K čomu sa teda treba vyjadriť?

Celý nateraz známy návrh Stratégie z farmy na vidličku je dostupný ako propagačný materiál: Farm_to_fork_sk.pdf (3)  A konkrétnejšie legislatívne návrhy EK predstaví do konca marca 2020 (asi 25.3.). Mali by sa dotknúť prvovýroby, spracovania potravín, distribúcie a služieb, prevencie plytvania s potravinami, posilnenia dôrazu na spotrebiteľa a potierania podvodov v oblasti potravín. Jedným z kľúčových cieľov Stratégie bude znižovanie závislosti od chemických pesticídov, umelých hnojív a antibiotík. Okrem iného však aj zlepšovanie pohody zvierat („animal welfare“), posilňovanie výskumu, inovácií a finančných investícií. EK očakáva teda širokú názorovú konzultáciu všetkých skupín obyvateľov EÚ.

Pripomienky podnikateľov v poľnohospodárstve by sa teda mali týkať napríklad:

  • Možnostiam ako znižovať rizikový potenciál aktívnych látok,
  • Spôsobom ako vylepšiť systém autorizovania aktívnych látok v chemických prostriedkoch
  • Regionálnych rozdielov v používaní hnojív a prostriedkov na ochranu rastlín v rámci členských krajín EÚ, čo neumožňuje paušálny prístup v rámci celej EÚ
  • Dovozov chemických prostriedkov do EÚ z tretích krajín a uplatňovanie európskych pravidiel aj na ne
  • Povinnosti testovania kvality pôdy, či prispôsobenej národným podmienkam a okolnostiam
  • Povinnosti pripraviť národný plán pre Integrovaný nutričný systém EÚ, ktorý má EK pripraviť na rok 2022, atď.

 

Vaše príspevky teda očakávame do 11.2.2020 do 12.hod. na adrese: zdruzeniepo@gmail.com

Sledujte našu stránku ďalej. Budeme Vás informovať!

 

Spracovala: Ing. Vladimíra Debnárová, 5.3.2020.

Ako úspešne pestovať kukuricu – 1.časť

Ako úspešne pestovať kukuricu – 1.časť

Ako úspešne pestovať kukuricu – 1.časť: PRED SEJBOU A SEJBA

– príručka pre pestovateľov obilnín – 

Združenie pestovateľov obilnín Vám prináša svoje skúsenosti a postrehy, aby ste sa vyhli najčastejším chybám pri pestovaní kukurice. Aby boli Vaše porasty úspešné a výroba ekonomickejšia. V nasledujúcich štyroch častiach Vám ponúkneme základné informácie a obrázkovú dokumentáciu o základnej predsejbovej príprave pôdy, sejbe, výžive, ochrane pred škodlivými činiteľmi, o zbere aj pozberovej agrotechnike zrnovej kukurice.

Všetky procesy poľnohospodárskej výroby je možné zdokonaliť. Na každom podniku sa nájde prinajmenšom jedna, no zvyčajne aj viac oblastí, kde vedúci pracovníci a pracovníci obsluhy strojov robia chyby, alebo sú nedôslední. Dôsledkom je zníženie úrody, a tým aj horší hospodársky výsledok pestovania kukurice. Často záleží na detailoch v jednotlivých operáciách na poli, na ktoré Vás chceme upozorniť.

PRED SEJBOU

Obrázok 1: Predsejbová príprava pôdy je prvým predpokladom dobrej úrody

V rámci pestovania kukurice za ostatné roky nedošlo k výraznejším zmenám. Sú pokusy s organizáciou porastu – sejba riadkov presne v smere sever – juh pre lepšie využitie svetla a zvýšenie fotosyntézy. Najmodernejšie sejačky presne ukladajú zrno s polohovaním, čím zabezpečujú vyrovnané vzchádzanie a postavenie listov po vzídení, a tým tiež lepšie využitie fotosyntézy. Používajú sa aj sejačky s variabilnou sejbou, ktorých počítače sú schopné čítať pripravené aplikačné mapy a dokážu podľa potreby meniť výsevok o ±15%, čím zabraňujú presievaniu osiva na úvratiach a nepravidelných okrajoch parciel. Ďalšou inováciou sú zdvojené riadky (tzv. TWIN ROW).

Výborný genetický potenciál osiva a kvalitná technika samé osebe nie sú zárukou dosiahnutia plného produkčného potenciálu porastov. Ten závisí na rešpektovaní biologických vlastností rastlín a na schopnostiach agronóma, či pestovateľa naplno ich poznať a využiť. Vlastnosti rastlín musíte zohľadniť už od rozhodnutia pestovať konkrétnu plodinu na konkrétnom pozemku. Spracovanie pôdy, predsejbová príprava, termín výsevu, počet jedincov, rozmiestnenie rastlín na ploche a mnohé ďalšie faktory majú vplyv na hodnotu porastu pri zbere.

Pri zakladaní porastov kukurice je potrebné dodržiavať zásady, ktoré platia rovnako pre konvenčné ako aj pôdoochranné technológie. Pri kukurici rešpektujte požiadavky semien z hľadiska napučiavania a klíčenia. Tieto procesy sú závislé hlavne na teplote pôdy, dostupnosti vlahy a obsahu kyslíka v pôde. Cieľom je zabezpečiť vysokú poľnú vzchádzavosť a rovnomerné zapojenie porastu. Výnos, kvalita, a tým aj ekonomika zberaného produktu závisí od dodržiavania technologickej disciplíny od samého začiatku.

Kvalitné základné spracovanie pôdy pred sejbou je prvým predpokladom úspechu. Preto najskôr zvážte všetky tieto predpoklady a potrebu ich riešenia:

  • poznať pôdnu reakciu (pH pôdy) a prípadne pôdu vápniť pre optimalizáciu reakcie
  • podľa ASP sledovať obsah živín a prípadne doplniť chýbajúce prvky; najmä vyrovnať zásobu vápnika, fosforu, draslíka a horčíka
  • vykonať jesenné kyprenie dostatočne hlboko (25-40 cm), aby sa rozrušilo zhutnené podorničie
  • zanechať na zimu vyrovnaný povrch pozemku
  • dôsledne odburiniť pôdu
  • usilovať sa o minimum operácií na jar.

Obrázok 2: Nekvalitné spracovanie pôdy na jeseň spôsobuje množstvo problémov

Vplyv nerovnomerného spracovania pôdy je úzko spätý s kolísaním hĺbky sejby, a tým nepravidelným vzchádzaním porastu. V tom prípade nedokážeme zabezpečiť rovnakú hĺbku uloženia osiva v prostredí modrej a červenej šípky (viď obrázok 2). V prostredí modrej šípky bude semeno zasiate plytko, nebude dostatočne chránené pôdou (svetlo, UV, teplo, účinok herbicídov, vyberanie semien vtáctvom a iné negatívne faktory). Ak voda v tomto prostredí k osivu aj navzlína, tak sa rýchlo odparí pre žiadnu, alebo len minimálnu pôdnu ochranu a semeno bude ťažšie klíčiť. Následne aj ťažšie tvoriť koreňovú sústavu v zamazanej ryhe pod nim a okolo neho. Ak chce agronóm dosiahnuť požadovaný stav, obyčajne sa rozhodne pre 1-2 pracovné operácie naviac (najčastejšie kombinovaným kypričom). Tu si treba uvedomiť, že každý prejazd, navyše pri jemnej štruktúre pôdy na jar, je spojený s jej utláčaním a utužovaním pneumatikami traktora a závesného náradia a úbytkom cennej vlahy z prostredia osiva.

Obrázok 3: Príprava pôdy a sejba kukurice

Pri predsejbovej príprave pôdy zabezpečte, aby osivo kukurice bolo uložené v hĺbke 5-8 cm, na kapilárnu vrstvu a aby tak aj pri nedostatočných zrážkach bolo zásobené vlahou kapilárnej vody zo spodných vrstiev. Nad semenom sa musí nachádzať kyprá, nie príliš rozdrobená vrstva pôdy, ktorá umožňuje výmenu plynov a prehrievanie pôdy, odstraňuje nadbytočnú vodu, chráni klíček pred negatívnymi faktormi a neskorými mrazmi. Takáto štruktúra zabraňuje tiež tvorbe prísušku.

Dosiahnutie takýchto podmienok klíčenia je náročné a realizovať kyprenie pôdy na hĺbku budúceho uloženia osiva môže byť komplikované najmä z dôvodu nevyrovnanosti povrchu. Usilujte sa preto kypriť pôdu v predsejbovej príprave o 3-4 cm hlbšie ako je hĺbka sejby. Naviazanie kapilárnej vlahy zasa zabezpečíte dodatočným utlačením pôdy sejačkou na presný výsev pred, alebo priamo výsevnou pätkou.

Vhodné teplotné podmienky pre sejbu kukurice nastanú vtedy, keď sa teplota pôdy v hĺbke uloženia semien 5-6 cm ustáli na teplote aspoň 8 ºC. Vyššie teploty priaznivo ovplyvňujú predovšetkým dynamiku klíčenia a následného vzchádzania. Kombinácia nedostatku vody a nižšej teploty je najvýraznejším faktorom znižujúcim nielen klíčivosť, ale výrazne spomaľuje aj klíčenie.

Pri sejbe klaďte dôraz na dodržanie hĺbky sejby a rovnomernosť rozmiestnenia osiva v riadku. To do veľkej miery ovplyvňuje spomínaná vyrovnanosť povrchu, predsejbová príprava pôdy a dodržiavanie pracovnej rýchlosti podľa konkrétneho typu sejačky. Pri konvenčnej technológii sa vytvára výsevná brázdička v tvare písmena V výsevnou pätkou. Pre dosiahnutie požadovaného kontaktu semien s pôdou je potrebné buď semeno zatlačiť do dna brázdičky použitím zatlačovacieho kolesa, alebo brázdičku zahrnúť a následne intenzívne utláčať. Ideálne je ak zatlačovacie a zahrňovacie systémy vytvárajú výsledný, strieškovitý profil riadku. Ten je výhodný najmä pri vytvorení pôdneho prísušku, kedy na jeho vrchole dochádza k praskaniu, a tým ľahšiemu vzchádzaniu kukurice.

Pri pôdoochranných technológiách je vo vrchnej vrstve pôdy väčšie množstvo rastlinných zvyškov, preto sejačky majú pred výsevným ústrojenstvom „koltre“ na ich prerezávanie, alebo dvojicu kotúčov, ktoré odstraňujú zvyšky rastlín do strán. Pri prerezávaní nemôžu koltre vťahovať rastlinné zvyšky na dno brázdičky, pretože by to obmedzilo prísun vody k semenu a následne zhoršilo klíčenie a vzchádzanie.

V ďalších krokoch môžeme zlepšiť svoje šance na bohatú úrodu kukurice správnym využívaním výživy a účinných systémových herbicídov. Sledujte ďalšie časti našej „pestovateľskej príručky“ Ako úspešne pestovať kukuricu.

Autor: Ing. Peter Marko, predseda Združenia pestovateľov obilnín, marec 2020.

Celý článok na stiahnutie: Kukurica časť1 na web 3mar20

Úspešný odborný seminár 19.2.2020 v Nitre

Združenie pestovateľov obilnín ďakuje všetkým členom aj nečlenským subjektom, ktoré sa aktívne zúčastnili na odbornom seminári 19.2. v Nitre. Zvlášť nás teší, že diskusia bola „výživná“ a možno by sme sedeli v seminárnej miestnosti Agroinštitútu ešte dnes, ak by nás hlad nevyhnal na obed 🙂

Takmer 50 prítomným priblížil Prof. Ján Pokrivčák z SPU Nitra aktuálny návrh tzv. Intervenčnej stratégie, ktorá predstavuje hlavný analytický podklad pre tvorbu národného strategického plánu Slovenskej republiky. Tento dokument totiž bude predstavovať základ pre všetky podporné schémy, organizáciu trhu s agrokomoditami, ako aj program rozvoja vidieka na budúce programové obdobie rokov 2021 – 2027.

Tému „Zelenej dohody EÚ“ a zvýšených požiadaviek na ekoschémy a agroekologické opatrenia v poľnohospodárstve priblížila Ing. Vladimíra Debnárová. Až 40% celkového rozpočtu pre nástroje novej Spoločnej poľnohospodárskej politiky bude smerovať na akcie ku klimatickým zmenám. Eurokomisárka Ursula von der Leyen dňa 11.decembra 2019 vystúpila s touto novou stratégiou rozvoja spoločenstva a prísnymi opatreniami v každom sektore hospodárstva chce dosiahnuť, aby sa Európa stala do roku 2050 klimaticky neutrálna. Pre poľnohospodársky sektor vytvorila Komisia stratégiu „Farm to fork“, teda z farmy na vidličku, ktorej hlavným cieľom je chrániť prírodné zdroje a biodiverzitu, poskytnúť spotrebiteľom kvalitné, bezpečné a dosiahnuteľné potraviny a rozšíriť ekologické hospodárenie na pôde.

Tieto stratégie rozvoja si vyžiadajú dodatočné financie (Komisárka odhaduje 1 bilión eur), no viacročný finančný rámec na najbližšie obdobie je znížený, aj pre poľnohospodársky sektor. Diskusia a dohoda o ňom však nebude prebiehať ľahko. Aj predseda Združenia pestovateľov obilnín, Ing. Peter Marko, upozornil na niekoľko konkurenčných nevýhod, ktoré táto „zelená reforma SPP“ prinesie aj slovenským poľnohospodárom. Predovšetkým ohrozuje bezpečnosť potravín v Európe dovoz produktov z tretích krajín, ktoré nemusia dodržiavať takéto sprísnené požiadavky. Taktiež jeden z cieľov – znižovanie používania pesticídov, hnojív a antibiotík môže ohroziť poľnovýrobu u nás, pretože úroveň ich aplikácie je medzi členskými krajinami výrazne odlišná. Taktiež bude otázna možnosť pestovať geneticky modifikované plodiny, ktoré k nám dovážame z výrazne dotovanej produkcie Spojených štátov amerických vo forme sóje a kukurice, hlavných bielkovinových zložiek krmív. Stručne zhodnotil stav slovenského agrosektoru a upozornil najmä na rastúce záporné saldo zahraničného obchodu s agrokomoditami a dovoz produktov s pridanou hodnotou.

V rámci diskusie vystúpilo viacero prítomných a v dobrej pracovnej atmosfére sa objasňovali zásadné pojmy a otázky. Obchodníkov zaujímal koeficient uhlíkovej stopy, ktorý by mohol na voľnom trhu zvýhodniť domácich producentov. Zástupcovia praxe namietali proti ekologizácii výroby, ku ktorej nemajú výraznejšiu motiváciu – najskôr musia dosiahnuť ekonomickú výhodnosť. Podľa viacerých možno už dnes poľnohospodársku výrobu na Slovensku považovať v zásade za ekologickú (podľa kritérií vyspelých krajín EÚ). Predpokladom pre uplatňovanie akýchkoľvek „zelených“ opatrení u nás je najskôr zosúladenie zákona o ochrane prírody a krajiny so zákonom o ochrane pôdy, ktoré dnes spôsobujú problémy s pôdnym fondom. Generačná výmena trápi aj našu krajinu, iba by bolo potrebné venovať pozornosť nielen podpore mladých farmárov, ale aj omladeniu na väčších podnikoch a v obchodných spoločnostiach. Viacerí diskutujúci sa dotkli témy stropovania priamych platieb, ktorá musí byť realizovaná s citom pre naše podniky a musí zohľadniť aj osobné náklady. Dôležitá bude tiež metodika výpočtu a rátanie nákladov na všetkých interných zamestnancov. Pokiaľ bude podporená tvorba odbytových organizácií výrobcov, bude nutné podmieniť ich financovanie efektívnym fungovaním, aj po dobe podporovania.

Napokon, všetky legislatívne návrhy Európskej Komisie ešte nie sú uzatvorené a aj o viacročnom finančnom pláne sa stále vášnivo diskutuje. Vždy existuje možnosť ovplyvniť nielen znenie pravidiel, ale prejaviť svoj názor aj v rámci pripomienkových konaní. Napríklad do 16.3.2020 je možnosť vyjadriť sa k návrhu stratégie „Z farmy na vidličku„.

V súčasnosti nás čaká od roku 2021 prechodné obdobie, ktoré môže trvať až do roku 2022 (teda nové pravidlá by sa mohli začať uplatňovať až od januára 2023). Dovtedy nás čaká veľa práce na tvorbe národného strategického plánu, ktorý by sme mali čo najviac prispôsobiť našim potrebám a dosiahnutiu stanovených cieľov. Aj preto bude dôležitá čo najpodrobnejšia diskusia štátnych orgánov so zástupcami poľnohospodárskej praxe, k čomu sme sa snažili prispieť aj naším odborným seminárom.

Nastavenia a požiadavky nového programového obdobia možno pochopiť ako problémové a ekonomicky zaťažujúce, alebo prijať ich ako výzvu a využiť príležitosti, ktoré ponúka. Prajeme všetkým veľa elánu!

Ďakujeme všetkým za aktívnu účasť a Prof. Pokrivčákovi za trpezlivé vysvetľovanie zásadných pojmov. Odborný seminár organizovalo Združenie pestovateľov obilnín pre svojich členov (účasť 50%) zdarma, pre nečlenské subjekty za malý poplatok. Po ukončení prebiehali diskusie aj počas teplého obeda.  

Spracovala: Ing. Vladimíra Debnárová, tajomníčka ZPO, 21.2.2020.

 

 

Zelené sny, alebo skutočne „Zelená dohoda EÚ“?

Zelené sny, alebo skutočne „Zelená dohoda EÚ“?

Novozvolená predsedníčka Európskej Komisie, Ursula von der Leyen dňa 11.decembra 2019 vystúpila s novou stratégiou rozvoja – Európskym ekologickým dohovorom, tzv. európskou „Zelenou dohodou“ (EU Green Deal). Jeho hlavným cieľom je, aby sa Európa stala do roku 2050 prvým klimaticky neutrálnym kontinentom na svete. Komisárka to považuje za najväčšiu výzvu a zároveň príležitosť našej doby. Treba konať hneď! Métou je dosiahnuť v budúcnosti „zelenú dohodu“ pre celý svet.

Tento ambiciózny balík opatrení zasahuje všetky oblasti politík – od stavebníctva, cez dopravu, energetiku, priemysel až po poľnohospodárstvo. Benefitmi tohto plánu by malo byť nulové znečistenie, dostupná bezpečná energia, premyslenejšia doprava a kvalitné potraviny. Návrh je zameraný na znižovanie emisií, investovanie do špičkového výskumu a inovácií, no hlavne na zachovanie biodiverzity a ochranu životného prostredia v Európe. Nikto by nemal zostať bokom – okrem súkromných spoločností by sa mala zapojiť aj verejnosť, teda každý Európan.

Tieto nároky si samozrejme vyžiadajú zvýšené náklady. Európska únia plánuje investovať bilión eur (číslom 1 000 000 000 000 €, t.j. 1012) v nasledujúcich desiatich rokoch. Európska Komisia predložila tiež trvalo-udržateľný investičný plán – „Just transition fund“ (teda čosi ako „Fond pre prechod“). Ten ráta s kombináciou prostriedkov zo súkromného a verejného sektora, vrátane pomoci Európskej investičnej banky. Mal by zároveň poskytnúť investorom záruky na dlhodobé záväzky a projekty zodpovedné k životnému prostrediu. Tie by mali zasa priniesť nové pracovné miesta, čistejšie životné prostredie a lepšiu kvalitu života pre všetkých obyvateľov Európy.

V rámci poľnohospodárskeho sektoru sa Európsky ekologický dohovor špecifikuje v troch zásadných témach:

  • Stratégia „Z farmy na vidličku“ („Farm to fork“),
  • Transformácia poľnohospodárskych a vidieckych oblastí: Vízia pre inkluzívne (t.j. komplexné) vidiecke oblasti a Agenda Európa – Afrika,
  • Smerom k modernizovanej a jednoduchšej Spoločnej poľnohospodárskej politike (SPP): návrh reformy SPP na roky 2021-2027.

Čiastkovo sa poľnohospodárstva a vidieka dotýkajú aj témy:

  • ochrana prírodného bohatstva Európy: EK predloží v marci 2020 Stratégiu biodiverzity 2030: „ekosystémy majú poskytovať jedlo, čistú vodu, čistý vzduch a prístrešie. Znižujú prírodné katastrofy, škodcov a choroby a pomáhajú regulovať klímu“.

V poľnohospodárstve pôjde o redukciu používania pesticídov a umelých hnojív. Taktiež je cieľom zlepšiť kvalitu a kvantitu lesov v Európe. EK pripraví novú Stratégiu pre lesy EÚ pre výsadbu nových stromov a nápravu zničených a vyčerpaných lesných území. Napokon EÚ podporí dovozy, ktoré nespôsobujú ničenie lesov v zahraničí a odlesňovanie vo svete. Ďalšou časťou je „modrá ekonomika“ oceánov, kde Únia potrebuje lepšie využívanie morské zdroje, napr. používaním rias ako nových zdrojov bielkovín.

  • EK prijme Akčný plán pre nulové znečistenie Európy, ktorý bude pozostávať z častí: čistá voda: redukcia znečistenia z nadmerného používania živín v poľnohospodárstve, vďaka Stratégii „Z farmy na vidličku“; čistý vzduch a Akčný plán zameraný na priemyselné spracovanie. Ďalšou je Stratégiu pre trvalo-udržateľné používanie chémie.
  • EK prijme Akčný plán obehového hospodárstva: namiesto čerpania zdrojov sa bude znižovať používanie materiálov (reduce), budú sa používať opakovane (reuse), až napokon sa budú recyklovať. Bude podporovať služby prenajímania si vecí, nie ich nakupovania.
  • dosiahnutie klimatickej neutrality (revízia cieľov Stratégie 2030, rozšírenie ETS, Klimatická dohoda, zákon o klíme, hraničná daň z uhlíka).

 

Už dnes sa k návrhu živo diskutuje a zástupcovia poľnohospodárov a potravinárskeho priemyslu v krajinách EÚ vyjadrujú obavy zo zvýšených nárokov Európskej Komisie, ktorá na druhej strane kráti rozpočet aj pre poľnohospodárstvo.

Napríklad COPA-COGECA (najväčšia európska organizácia farmárov a družstiev) už 11.decembra 2019 vydala tlačovú správu, ako reakciu na návrh EKomisie, v ktorej kladie mnoho otázok za znepokojených farmárov. Tí sú síce pripravení a odhodlaní prijať túto výzvu, ale chcú poznať odpovede na to:

– akú rolu zohrá Európsky rozpočet (MMF), ktorý je krátený, v realizácii týchto ambícií a osobitne v rámci stratégie „Z farmy na vidličku“?

– ako Európska Komisia predíde ďalšiemu oneskoreniu reformy SPP, v ktorej sa tiež majú odraziť opatrenia uvedenej stratégie? Najmä ak národné strategické plány majú reflektovať priority „Zelenej dohody EÚ“ od samého začiatku, no doteraz nepoznáme ani kritériá na ich schválenie?

– a či sa ambície „Zelenej dohody EÚ“ premietnu aj retroaktívne v rámci medzinárodných obchodných dohôd, ktoré sa majú uplatňovať v nasledujúcich rokoch a týkajú sa práve poškodzovania životného prostredia v tretích krajinách sveta? A ďalšie vážne otázky.

Dňa 14.januára 2020 na zasadaní Európskeho Parlamentu v Štrasbugu predstavila predsedníčka Európskej Komisie, Ursula von der Leyen (na fotografii), svoju predstavu o jednotlivých prvkoch financovania Európskeho ekologického dohovoru. V ňom ešte sprísňuje doterajšie zámery, keď už do roku 2030 chce znížiť emisie CO2 o 50 – 55% (v porovnaní s úrovňou roku 1990), no zároveň musí brať ohľad na ekonomiky členských štátov, ktoré sú závislé od uhlia (Poľsko, Česká republika, regióny Nemecka).

K tejto téme sa vrátime, keďže ide o ďalšiu rozsiahlu oblasť.

Dokument „Zelenej dohody EU“ (v slovenčine): EU ekologicky dohovor SK 11dec19

Príloha k „Zelenej dohode EU“ – časový plán (v slovenčine): EU ekologicky dohovor priloha plan SK 11dec19

 

Spracovala: Ing. Vladimíra Debnárová, tajomník ZPO, 24.1.2020.

Celý text na stiahnutieZelená dohoda EU na web 24jan20

Informačný seriál ZPO – 10.časť

Informačný seriál ZPO – 10.časť

Informačný seriál Združenia pestovateľov obilnín

o budúcej Spoločnej poľnohospodárskej politike EÚ na roky 2021-2027

10. ČASŤ

Prechodné obdobie a najbližšie roky

Aktuálne programové obdobie 2013-2020 sa končí. No vzhľadom na súčasný stav v procese schvaľovania základnej legislatívy pre Spoločnú poľnohospodársku politiku na roky 2021-2027 (viď 9.časť nášho infoseriálu), je aj Európskej Komisii zrejmé, že sa s jej uplatňovaním nezačne od
1. januára 2021. Preto je potrebné naplánovať prechodné obdobie a dočasné pravidlá SPP tak, aby sa zabezpečila kontinuita poľnohospodárstva v únii až do spustenia nových pravidiel.

Dňa 31.10. 2019 predložila Európska Komisia návrh na jednoročné prechodné obdobie, podľa ktorého sa nový právny rámec začne uplatňovať od 1.januára 2022. To znamená, že prechodný rok by mal byť práve rok 2021. S týmto návrhom však nesúhlasí väčšina ministrov poľnohospodárstva členských krajín, o.i. aj Slovensko, ktorí požadujú dlhšie obdobie na prípravu. Okrem pripravených národných strategických plánov pre schválenie Európskou Komisiou, by totiž toto obdobie mali štáty venovať aj prípravným procesom na platobných agentúrach, najmä v rámci nastavenia systémov, kontrol a bezpečnej funkčnej internetovej komunikácie s poľnohospodármi.

Návrhy dvoch nariadení pre prechodné obdobie aj s prílohami, ktoré EK predložila koncom októbra prerokovali na Rade ministrov prvýkrát v polovici novembra 2019. V prvom sa nastavujú opatrenia finančnej disciplíny a možnosti prevodu financií medzi piliermi a v druhom sú navrhnuté prechodné opatrenia. V súčasnosti sú v pripomienkovom procese. Predpokladá sa, že o návrhoch budú európske inštitúcie ešte diskutovať na jar a ich prijatie sa predpokladá do leta 2020.

Texty návrhov európskej legislatívy pre mix podpôr (priložené sú texty v slovenčine):

  • Pripomienkuje sa do 6.1.2020:
  • COM(2019) 580 final–2019/0253 (COD): Nariadenie Európskeho Parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č.1306/2013, pokiaľ ide o finančnú disciplínu od rozpočtového roka 2021, a nariadenie (EÚ) č.1307/2013, pokiaľ ide o pružnosť medzi piliermi vzhľadom na kalendárny rok 2020: PART-2019-565839V1 text253
  • COM(2019) 580 final–ANNEX: Príloha k uvedenému nariadeniu: PART-2019-565825V1 prilohak253

 

  • Pripomienkuje sa do 10.1.2020:
  • COM(2019) 581 final–2019/0254 (COD): Nariadenie Európskeho Parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú určité prechodné ustanovenia týkajúce sa podpory z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) v roku 2021, a ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č.228/2013, (EÚ) č.229/2013 a (EÚ) 1308/2013, pokiaľ ide o zdroje a ich distribúciu v roku 2021, a ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č.1305/2013, (EÚ) č.1306/2013 a (EÚ) č.1307/2013, pokiaľ ide o ich zdroje a uplatňovanie v roku 2021 : PART-2019-576260V1 text254
  • COM(2019) 581 final–ANNEXES: Prílohy 1 až 3 k uvedenému nariadeniu: PART-2019-576291V1 prilohak254

 

V rámci prechodného obdobia by sa mali používať existujúce pravidlá, no nový, nižší rozpočet. Podľa návrhov by pre prechodné obdobie mal byť znížený rozpočet na opatrenia SPP – na priamych platbách roku 2020 asi o 11%, kým pre opatrenia II. piliera ešte nižšie. To odmieta väčšina zástupcov štátnych aj mimovládnych agrárnych organizácií v EÚ, ktorí zároveň požadujú predĺženie prechodného obdobia pre riadnu prípravu a plynulý prechod zo súčasných na nové pravidlá SPP. Najväčšou prekážkou je fakt, že zatiaľ nie sú schválené ani základné legislatívne návrhy SPP a viacročný finančný rámec pre roky 2021-2027. Podobná situácia však bola aj v roku 2013.

Podľa návrhu pre Programy rozvoja vidieka môžu členské krajiny aktuálne nastavené schémy a pravidlá predĺžiť o jeden rok (do 31.12.2021), pričom môžu čerpať prostriedky z navrhovanej finančnej alokácie na rok 2021. Viacročné záväzky zo súčasného programového obdobia môžu pokračovať v novom období (max. 1 rok). Pre nové záväzky (pre agro-environmentálno-klimatické opatrenia, ekologické poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo), si stanovia členské štáty kratšie obdobie (max. 3 roky). Pokiaľ sa však štát rozhodne nepredlžovať súčasné opatrenia PRV, môže svoju finančnú obálku na rok 2021 použiť neskôr (ušetriť), po ukončení prechodného obdobia, na nové opatrenia. Predpokladá sa však, že väčšina krajín si predĺži prinajmenšom podpory v ANC oblastiach a pre ekologické poľnohospodárstvo. Európska Komisia však neodporúča, aby sa pri tom už v roku 2021 uplatňovali pri čerpaní balíka na PRV nové sadzby národného kofinancovania.

Pre priame platby sa dopĺňajú stropy na rok 2021. Návrh umožňuje členským štátom presun finančných prostriedkov medzi piliermi aj po kalendárnom roku 2020 (do 15%), pričom Slovenská republika sa môže do 20.8.2020 rozhodnúť, či v roku 2022 presunie do 25% financií z II. do I. piliera. Pokiaľ sa štát rozhodne (do 7 dní po nadobudnutí platnosti návrhu nariadenia) presunúť prostriedky z II. piliera (PRV) do I. piliera (priame platby) na kalendárny rok 2020, tieto odbudnú z obálky pre II. pilier pre rok 2021. Návrh tiež umožňuje pokračovanie v internom procese konvergencie aj po roku 2019 (rozhodnutie musia štáty oznámiť EKomisii do 1.8.2020). Upravuje aj režim jednotnej platby na plochu v prechodnom období.

TABUĽKA: Alokácie na rok 2021 a porovnanie s rokom 2020 pre všetky členské krajiny EÚ.

Legenda: Direct payments – priame platby, Rural development – rozvoj vidieka, Per cent change – percentuálna zmena. Údaj pre rok 2020 je udaný podľa prílohy pôvodného návrhu nariadenia (EÚ) č.1307/2013 pre priame platby a č.1305/2013 pre rozvoj vidieka;  Zdroj: EKomisia.

Návrhy nariadení EK na prechodné obdobie nateraz rátajú s národnými obálkami, ako sú nastavené v návrhu na viacročný finančný rámec SPP z júna 2018. Je tiež pravdepodobné, že sa budú meniť, pretože viaceré členské štáty namietajú voči celkovému kráteniu rozpočtu, ako aj „externej konvergencii“. Ak sa v rámci nich príjmu úpravy, patrične sa upravia aj návrhy v prechodnom období. Konkrétne návrhy zo strany SR zatiaľ nie sú známe. No v nasledujúcej tabuľke ponúkame aspoň predbežný návrh na rozdelenie priamych platieb u nás v r.2020:

TABUĽKA: predbežný návrh podporných schém v SR v roku 2020 (zdroj: MPRV SR).

Na záver nášho informačného seriálu si Vás dovoľujeme požiadať, aby ste sa aktívne zaujímali o podobu novej Spoločnej poľnohospodárskej politiky na ďalšie roky a prípadne predkladali svoje návrhy a pripomienky. Zatiaľ je ešte všetko otvorené a možné nastaviť tak, aby to vyhovovalo čo najväčšiemu počtu skutočných, zodpovedných a poctivých poľnohospodárov aj na Slovensku!

Zdroje: pri spracúvaní desiatich dielov nášho infoseriálu sme využívali informácie predovšetkým z internetových stránok Európskej Komisie, Európskeho Parlamentu, Európskej Rady a ďalších (ec.europa.eu; europarl.europa.eu; consilium.europa.eu; capreform.eu), ako aj z domácich zdrojov.

SERIÁL obsahuje tieto témy, ktoré nájdete za sebou na našej stránke www.obilninari.sk :

  1. Čo to je SPP EÚ a prečo sa mení?
  2. 9 hlavných cieľov SPP po 2021
  3. Zelená architektúra budúcej SPP
  4. Finančný rámec pre EÚ a SR
  5. Hlavné priame podpory I. piliera
  6. Opatrenia II. piliera na rozvoj vidieka
  7. Spoločná organizácia trhu s obilninami
  8. Otvorené otázky (stropovanie, redistribúcia, definícia aktívneho farmára, atď.)
  9. Časový rámec a očakávané kroky
  10. Prechodné obdobie a najbližšie roky

KONIEC 🙂

Spracovala: Ing. Vladimíra Debnárová, výkonná tajomníčka ZPO, 30.12. 2019. 

Celý text na stiahnutie: 10časť serialu o SPP po 2021 dec19

Ak sa Vám páči naša práca a chcete sa stať členom Združenia pestovateľov obilnín, pošlite nám čo najskôr svoju prihlášku za člena. Ďakujeme!