srdečne Vás pozývame na medzinárodný odborný seminár do Nitry, kde vo štvrtok 9.marca 2023 budete mať príležitosť počuť aj diskutovať s významnými odborníkmi v oblasti vedy, výskumu i praxe na témy inovatívnych prístupov v rastlinnej výrobe, skúsenosti s presným poľnohospodárstvom, modernými technológiami i poľnou technikou. Najnovšie svetové poznatky o významných vlastnostiach pôdy a možnostiach ich zlepšovania nám určite ukážu cestu, ako čo najskôr dosiahnuť vytýčené ciele Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ v ďalšom období.
Prosím, prihláste sa čo najskôr (prihláška na stiahnutie nižšie), nakoľko kapacita miestnosti je obmedzená. Viac informácií nižšie, alebo v priloženej pozvánke.
Vážení pestovatelia, spracovatelia, obchodníci a ďalší kolegovia,
vo štvrtok 9.marca 2023 organizujeme v Nitre odborný seminár na témy inovatívnych prístupov v rastlinnej výrobe, precízneho poľnohospodárstva, efektívneho využívania vstupov do poľnohospodárskej výroby, ako aj téme zlepšovania kvality pôdy, jej štruktúry, pH a obsahu živín, s odkazom na ciele Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ.
Svoju účasť prisľúbili MVDr. Jaroslav Karahuta, predseda výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, praktici a odborníci z Českej republiky a Poľska.
Pozvánku s programom a návratkou pre registráciu Zverejníme v krátkom čase. Sledujte našu stránku!
Obr: printscreen online diskusie na Pracovnej skupine COPA/COGECA – V.Debnárová vpravo hore
18.3. v Čachticiach zasadalo Predstavenstvo a Kontrolná komisia ZPO;
21.3. v Trnave sa Ing. Marko a Ing. Debnárová zúčastnili porady predsedu SPPK so zástupcami vertikály obilniny ohľadom situácie v komodite, sanovanie skladových zásob pre mlynárov;
22.3. sa Ing. Debnárová zúčastnila online rokovania Komoditnej rady MPRV SR pre obilniny, kde ZPO navrhovali niekoľko krokov na stabilizáciu trhu a zabezpečenie zásobovania na Slovensku;
25.3. sa Ing. Debnárová zúčastnila online diskusie v relácii RTVS Komentáre k téme zabezpečenia obilnín pre slov. spotrebiteľov;
Apríl
14.4. Ing. Debnárová komunikovala online so zástupcom francúzskej asociácie pestovateľov obilnín ohľadom zakladania odbytovej organizácie výrobcov, resp. družstva;
začali sme s prípravami na študijnú cestu do Rumunska v lete 2022;
Máj
27.5. v Belej zasadalo Predstavenstvo a Kontrolná komisia ZPO;
25.5. Ing. Debnárová v Nitre prezentovala informácie o aktuálnej situácii na trhu s obilím na VZ Slov.zväzu olejninárov;
31.5. Ing. Marko a Ing. Debnárová prezentovali situáciu v obilninárstve a sprevádzali zástupcov poľnohospodárov z Rumunska na návšteve v Agropodniku Trnava, a.s. a SEMA HŠ Sládkovičovo;
Graf: koncom mája kulminovali ceny obilnín na svetovom trhu, napr. pšenica v Rouen (FR) dosiahla cenu 414 €/t
Ing. Jozef Rebro prezentoval na XIX. VZ ZPO situáciu u zrnín; vpravo Ing. Peter Marko, predseda ZPO
Júl
15.7. sa Ing. Debnárová online formou zúčastnila rokovania Komoditnej rady MPRV SR pre obilniny, kde bola prítomnými zvolená za podpredsedníčku KR; informácie poskytla členom PaKK ZPO prostredníctvom emailu;
22.7. ZPO publikovalo svoje stanovisko k narušeniu vnútorného trhu kvôli dovozom lacného ukrajinského obilia; MPRV SR na tento podnet reagovalo zvolaním krízového štábu (25.7.), rokovanie ministrov v rámci krajín V4 (26.7.) a zvolaním expertnej skupiny pre obilie (28.7.), na ktorej Ing. Debnárová (viď obr.) obhajovala záujmy slovenských pestovateľov obilnín. Štátny tajomník Martin Kováč prisľúbil sprísnenie kontrol kvality a informácie o dovozoch z colnej štatistiky;
Skupina 20 zástupcov pestovateľov, spracovateľov a obchodníkov s obilím sa zúčastnila študijnej cesty do Rumunska v dňoch 22.-26.8., ktorú organizačne zabezpečovala a sprevádzala Ing. Debnárová (viď obr.). ZPO dodržalo plánovaný rozpočet na cestu 25 000 €, odborné ciele cesty sme dosiahli, úroveň zabezpečených služieb bola dobrá, účastníci vyjadrovali spokojnosť. Cesta prebehla bez vážnejších problémov. Reportáž z cesty bola zverejnená na našej stránke: Rumunsko definuje Dunaj – Združenie pestovateľov obilnín (obilninari.sk)
skupina 20 zástupcov slovenských pestovateľov, spracovateľov a obchodníkov s obilím na farme v Rumunsku.
26.9. sa Ing. Debnárová v Šuranoch stretla s predsedom Zväzu pestovateľov a spracovateľov kukurice Ing. Moravčíkom a hovorili o ďalších možnostiach spolupráce troch zväzov v rámci zastupovania Slovenska v PS COPA/COGECA pre plodiny na ornej pôde;
28.9. v Prašiciach zasadalo Predstavenstvo a Kontrolná komisia ZPO;
Október
4.10. v Nitre Ing. Debnárová prezentovala situáciu v obilninách na pekárskej konferencii NPPC-VÚRV;
7.10. Ing. Debnárová spracovala článok o študijnej ceste do Rumunska s fotografiami do Roľníckych novín;
November
3.11. ZPO vykonalo prieskum medzi členmi k činnosti a námetom na zlepšenie práce ZPO;
15.11. v Nitre sa Ing. Marko, Ing. Jakubička a Ing. Debnárová stretli so zástupcami Slov.zväzu olejninárov a diskutovali o pokračovaní spolupráce pri zastupovaní v PS COPA/COGECA;
ZPO intenzívne komunikovalo s MPRV SR aj SPPK ohľadom podmienok GAEC v rámci národ.strategického plánu na roky 2023-27;
21.11. sa Ing. Debnárová zúčastnila online zasadania PS COPA/COGECA pre plodiny na ornej pôde;
22.11. sa Ing. Debnárová zúčastnila rokovania Komoditnej rady MPRV SR pre obilniny, informácie a prezentácie poskytla členom ZPO;
December
14.12. Roľnícke noviny publikujú článok o situácii v obilninárstve na Slovensku a hlavných aktivitách ZPO v roku 2022;
15.12. v Trnave zasadalo Predstavenstvo a Kontrolná komisia ZPO;
zástupca ZPO je členom pracovnej skupiny pre prípravu Situačnej a výhľadovej správy pre obilniny, ktorú tvorí NPPC-VÚEPP:
sprostredkúvame informácie a aktuality zo Štatistického úradu SR (Definitívne údaje o úrode hlavných plodín, Odhady úrod), Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, Pôdohospodárskej platobnej agentúry a MPRV SR. Osvedčila sa nám elektronická komunikácia s členmi (emaily);
V dvojtýždňových intervaloch poskytujeme informácie o cenách obilnín pre Roľnícke noviny, ktoré získavame od slovenských pestovateľov na západe, v strede a na východe Slovenska;
komunikujeme a odpovedáme na otázky novinárov z Hospodárskych novín, Roľníckych novín, Trendu, RTVS atď.
k výsledkom žatvy 2022 na Slovensku, s výhľadom na hospodársky rok 2022/23
Predstavenstvo Združenia pestovateľov obilnín na svojom zasadaní 28.septembra 2022 v Jacovciach vyhodnotilo zber hustosiatych obilnín na Slovensku v roku 2022.
Podľa predbežných odhadov bola produkcia pšenice, jačmeňa, raže, tritikale a ostatných hustosiatych obilnín na Slovensku priemerná. Vzhľadom na priemerné hektárové úrody a priebeh počasia v sezóne 2022 je to uspokojivý výsledok. Sklady sú plné a sebestačnosť Slovenska v týchto komoditách je na ďalší rok zabezpečená. U zrna kukurice očakávajú pestovatelia pokles produkcie o takmer polovicu, oproti minulému roku.
Podľa odhadov je predaných asi 60% produkcie obilnín a 40% zostáva na skladoch u poľnohospodárov. Slovenský trh s týmito komoditami momentálne stagnuje. Spracovatelia a obchodníci vykúpili iba množstvá vopred zmluvne dohodnuté. Pestovatelia čakajú na lepšie ceny, ktoré však u nás narušujú množstvá dovážané z Ukrajiny s omnoho nižšou ponukou. Pokiaľ by sa pestovateľom obilnín nerentovali vyššie výrobné náklady, pri ktorých zakladali tohtoročnú úrodu už na jeseň 2021, mohla by byť ohrozená produkcia pre rok 2023. Zvýšené ceny a horšia dostupnosť osív, hnojív, či pohonných látok a energie, by tak mohla spôsobiť zníženie osevnej výmery ozimín – hlavne pšenice.
Obvykle sa cena na slovenskom trhu tvorí podľa parížskej burzy MATIF, ktorú ovplyvňuje situácia vo svete. Znížené svetové zásoby hlavných komodít, spotreba obilnín prevyšujúca produkciu vo svete, celosvetový pokles produkcie pšenice (medziročne o 1,4%) kvôli extrémom počasia, rastúci dopyt aj po kŕmnych zrninách, nepriaznivý vývoj geopolitickej situácie a hlavne vysoké výrobné náklady nedávajú predpoklad výraznejšieho poklesu ceny zrnín v najbližšej dobe. Od začiatku leta, kedy Európska Komisia uvoľnila priestor Európskej únie pre dovozy komodít z Ukrajiny, dovezené množstvá ovplyvnili negatívne cenu na malom slovenskom, citlivom trhu. Chybou je, že ukrajinské obilie zásobuje náš nasýtený trh a na miesta s dopytom sa cez koridory ani nedostane. Slovenskí pestovatelia tak dotujú pomoc tretej krajine, mimo EÚ.
Poľnohospodári na Slovensku aj v zložitých podmienkach tohto roka urobili čo bolo v ich silách, aby zobrali kvalitné obilniny a ponúkli na trh dostatočné množstvo pre spracovanie. Predstavenstvo Združenia pestovateľov obilnín koncom mája t.r. vyzývalo svojich členov a všetkých pestovateľov obilnín na Slovensku, aby v prípade rozhodovania sa uprednostňovali odberateľov pre domáce spracovanie, pokiaľ to bude racionálne. Dnes sme v opačnej pozícii, kedy zažívajú mnohí pestovatelia odmietnutie zo strany spracovateľov na Slovensku, ktorí nie sú ochotní akceptovať ceny komodít. Mnohí, najmä menší pestovatelia, bez dostupných skladovacích kapacít, sú preto v nevýhodnej situácii.
Pre hospodársky rok 2022/23 predpokladáme zníženie dávok priemyselných hnojív o 20-40% a zvýšenie osevných plôch plodín menej náročných na hnojivá, napr. sója a hrach. Odporúčame pestovateľom objednať si potrebný objem osív čo najskôr. Bohužiaľ, stále nie sú známe a stabilné pestovateľské podmienky pre rok 2023, z pohľadu Spoločnej poľnohospodárskej politiky. Súčasné zmeny podmienok v rámci GAEC (dobrej poľnohospodárskej praxe) pre ďalšie programové obdobie, znižovanie výmer poľnohospodárskej pôdy podnikov v rámci LPIS, limity na pozemkoch, či používanie pesticídov v rámci ekoschém, nám nedávajú perspektívu dobrého vývoja v slovenskom poľnohospodárstve. Očakávame preto intenzívnejšiu komunikáciu zo strany MPRV SR.
Extrémne sucho a horúčavy spôsobujú po celom svete pokles úrod hlavných zrnín, najmä u kukurice.
Zvýšené ceny energií a celkovo vstupov do poľnohospodárskej výroby ohrozujú prácu podnikateľov na pôde a ďalší osev pre úrodu roku 2023.
Vojna na Ukrajine a európske sankcie proti agresorovi – Ruskej federácii, spôsobujú nedostatok surovín pre výrobu priemyselných hnojív v EÚ.
Pokiaľ ihneď nezabezpečíme dostatok hnojív pre poľnohospodársku výrobu, v budúcom roku môže nasledovať kríza z nedostatočnej produkcie potravín.
Generálny tajomník OSN, António Guterres, varoval, že svet môže postihnúť ešte väčšia potravinová neistota, ako vlani vplyvom pandémie COVID-19, a vzrastie počet hladujúcich ľudí na 47 miliónov!
To sú hlavné myšlienky zasadnutia zástupcov európskych pestovateľov plodín na ornej pôde (obilniny, olejniny, strukoviny) v rámci pracovnej skupiny COPA/COGECA, ktorá sa konala 6.septembra 2022 v Bruseli. Zúčastnili sa jej aj slovenskí zástupcovia pestovateľov obilnín, olejnín a strukovín.
Vyberáme niekoľko zásadných informácií z priebehu celodenného rokovania:
OLEJNINY
Situácia: v EÚ rastie inflácia (júl 2022: 8,9%), Euro oslabuje voči americkému doláru (júl 2022: 0,98 €/USD), vysoká cena ropy (júl 2022: 109,9 €/barrel), zemného plynu a rastú teda aj výrobné náklady, či ceny potravín. Mierne klesla cena medzinárodnej dopravy (freight index je nízky), ale dostupnosť lodí na prepravu je horšia. V rámci EÚ je veľká závislosť na dovozoch surovín pre výrobu priemyselných hnojív.
Vo svete v tomto hospodárskom roku (2022/23) vzrástla produkcia olejnín vo svete (cca 646 mil.ton), pričom sója zaznamenala rekordný objem produkcie (389 mil.t). Stúpli aj svetové zásoby sójových bôbov (52 mil.t). C/C odhaduje, že pestovateľská výmera olejnín v rámci krajín „EÚ-27“ je v roku 2022 asi o 1 mil. ha vyššia ako vlani (11 916 tis.ha), resp. aj ako 5-ročný priemer. Podobne aj produkcia – celkovo by u olejnín mala dosiahnuť takmer 32 mil. ton (medziročne o 11,8% viac), a to aj napriek očakávanej nižšej hektárovej úrode u slnečnice (medziročný pokles o 7%) – viď tabuľku 1.
Tabuľka 1: výmera a produkcia olejnín v krajinách „EÚ-27“ – porovnanie roka 2021 a odhadu 2022 /legenda: area – výmera v tis.ha, yield – úroda t/ha, production – produkcia v tis.ton; Rape seed Colza – repka olejná, Sunflower Turnesol – slnečnica, Soyabeans – sója, Others – ostatné, Total – celkom; Variation y/y – medziročný rozdiel v % a tis.jedn./, zdroj: COPA/COGECA, k 20.9.2022.
Svetové ceny olejnín klesajú, aj vďaka vysokej úrovni svetových zásob. Napr. cena repky sa z tohtoročného maxima (MATIF Paríž k 16.5.2022) 866 €/t dostala na aktuálnych 571,50 €/t (k 19.9.2022). Cena sóje na CBoT burze v Chicagu klesla miernejšie, z maxima 580 €/t (k 9.6.2022) na súčasných 535,40 €/t (k 19.9.2022). Vysoko-olejnatá slnečnica má na burze v Budapešti cenu pre predaj termínovaný na marec 2023 vo výške 267 000 HUF, t.j. cca 666 €/t, čo je klesajúci trend. V júli sa v Bordeaux (FR) pohybovala okolo 747 €/t.
STRUKOVINY
Produkcia bielkovinových plodín v krajinách „EÚ-27“ sa v roku 2022 mierne zvýšila, medziročne o 5%. Najmä vďaka vyššej úrode fazule (o 17%), hlavne v severských štátoch EÚ a Pobaltia (viď Tab.2).
Tabuľka 2: výmera a produkcia strukovín v krajinách „EÚ-27“ – porovnanie roka 2021 a odhadu 2022: /legenda:area – výmera v tis.ha, yield – úroda v t/ha, production – produkcia v tis.t; Peas – hrach, Beans – fazuľa, Sweet lupins – lupina, Total – celkom; variation y/y – medziročný rozdiel v % a v tis.jedn./, zdroj: COPA/COGECA
Strukoviny predstavujú aj významný zdroj bielkovín pre výživu hospodárskych zvierat. V r.2022 sa v EÚ vyprodukovalo kŕmnych strukovín v ekvivalente asi 6 mil.t hrubých bielkovín (zdroj: DG AGRI – Eurostat, sept.´22). Od roku 2018 stúpa podiel proteínov využívaných v krmivách s pôvodom v EÚ a v tomto roku je sebestačnosť únie na úrovni asi 77%. Na celkovom využití pre kŕmne účely v rámci EÚ však klesá podiel plodín na ornej pôde (cca 16,6 mil.t hrubých bielkovín). Dovozy sójových múčok do EÚ predstavujú v tomto roku asi 11,5 mil.t hrubých bielkovín (resp. 14,5 mil.t sójových bôbov). Obilniny sa pre kŕmne účely v EÚ využívajú (v roku 2022/23) v objeme asi 159 mil.t, olejniny (nelisované) 1,6 mil.t a strukoviny v objeme asi 3,5 mil.t. Vedľajšie produkty predstavujú v kŕmnych zmesiach v EÚ objem celkovo 77,4 mil.t., z toho šroty olejnín 47,8 mil.t. Celkovú bilanciu kŕmnych bielkovín v EÚ znázorňuje graf 1:
Graf 1: Bilancia zdrojov bielkovín pre kŕmne účely v EÚ /legenda: crude protein – hrubé bielkoviny v mil.t, self-sufficiency – sebestačnosť v %; Crops – plodiny, Oilseed meals – šroty olejnín, Other co-products – ostatné vedľajšie produkty, Non-plant sources – suroviny nerastlinného pôvodu, Roughage – objemové krmivo/, zdroj: EK – DG Agri, sept.´22.
OBILNINY
Podľa IGC (International Grain Council – Medzinárodná rada pre zrniny) v tomto roku prevýši svetová spotreba obilnín (2277 mil.t) nad produkciou (2252 mil.t), ktorá klesla medziročne o 1,7%. Konečné svetové zásoby klesnú na 583 mil.t.
Obdobná situácia je u pšenice. Celosvetovo sa urodilo o 1,4% menej pšenice (770,2 mil.t), no spotreba stúpla na 780 mil.t a svetové zásoby klesli na 272,2 mil.t. V rámci zásob pšenice vo svete, je takmer polovica uskladnená v Číne (135,5 mil.t) a u najväčších vyvážajúcich krajín sveta klesli zásoby na 9-ročné minimum (60,2 mil.t). V rámci krajín EÚ-27 sa predpokladá v hospodárskom roku 2022/23 produkcia pšenice o 4,3% nižšia (132,3 mil.t) ako vlani (138,3 mil.t). Naopak, v Kanade sa odhaduje medziročný nárast výroby pšenice o 49,7% (32,4 mil.t) a na Ukrajine prepad o 41,2% (19,4 mil.t). Naopak, v Rusku sa predpokladá vyššia produkcia pšenice (85,2 mil.t). Vyššia oproti očakávaniam je aj produkcia v USA (48 mil.t). Suché a mrazivé počasie spôsobilo redukciu úrody v Argentíne o 16,4% na 5-ročné minimum (18,5 mil.t). V Austrálii sú podmienky dobré, ale očakávaná úroda 30,6 mil.t asi neprekročí vlaňajší rekord.
Svetová produkcia kukurice v roku 2022 (1189 mil.t) podľa IGC taktiež nedosiahne očakávanú spotrebu vo svete (1202 mil.t). Medziročne klesne asi o 2,6%. Konečné zásoby klesnú na 271 mil.t, z toho 175 mil.t je v Číne a 37 mil.t v USA. Najväčší medziročný pokles vo výrobe kukurice sa očakáva na Ukrajine (-40,4%, t.j. 25,1 mil.t), kým v krajinách EÚ-27 predpokladajú iba 2,8%-ný pokles (na 68,3 mil.t). V USA bude asi o 4% menej zrnovej kukurice (368,4 mil.t), no na druhej strane nárast 6,5% sa očakáva v Brazílii (123,1 mil.t) aj Argentíne (60,6 mil.t). Na Ukrajine sa stále nachádza veľká zásoba zrna kukurice, ešte z predošlých ročníkov (cca 9,3 mil.t).
U jačmeňa sa očakáva vyrovnaná bilancia – svetová produkcia aj spotreba na úrovni 145 mil.t. Konečné zásoby zostávajú teda na rovnakej úrovni 24 mil.t. Najväčší pokles úrody zaznamenala Ukrajina (-46,7%, t.j. 5,3 mil.t) a Austrália (-20,7%, t.j. 10,9 mil.t). V krajinách EÚ-27 došlo k medziročnému poklesu o 1,3% na 51,5 mil.t. Naopak, nárast o 31% hlási Kanada (9,1 mil.t), o 25,2% Turecko (7,2 mil.t), o 8% Rusko (19,0 mil.t) a o 5,8% Veľká Británia (7,4 mil.t).
Tabuľka 3: výmera a produkcia obilnín v krajinách „EÚ-27“ – porovnanie roka 2021 a odhadu 2022: /legenda:area – výmera v tis.ha, yield – úroda v t/ha, production – produkcia v tis.t; Common Wheat – pšenica mäkká, Durum Wheat – pšenica tvrdá, Total Wheat – pšenica celkom, Barley – jačmeň, Maize – kukurica, Rye – raž, Oats – ovos, Triticale – tritikale, Sorghum – Cirok, Others – ostatné, Total – celkom; Harvest – zber, variation y/y – medziročný rozdiel v % a v tis.jedn./, zdroj: COPA/COGECA
Kompletná správa z Bruselu (BRX – zdroj: SPPK) je v 2.prílohe k tomuto dokumentu.
Spracovala: Ing. Vladimíra Debnárová, tajomník ZPO.
Mapa hladu vo svete pre r.2020 (farebná legenda – viď percentá hladujúcej populácie v danej krajine na osi dolu). Ak sa súčasný trend nezmení, do roku 2030 bude na svete trpieť hladom 840 miliónov ľudí! Zdroj: Svetový potravinový program OSN.
stručná správa zo študijnej cesty Združenia pestovateľov obilnín v Rumunsku 22.-26.8.2022.
Tretí augustový týždeň roku 2022 patril obilninárom na študijnej ceste po Rumunsku. Dvadsaťčlenná skupina zo Slovenska, zložená z pestovateľov, spracovateľov i obchodníkov so zrninami, preletela z Viedne do Bukurešti. A hneď v prvý podvečer, 22.augusta, sme sa v rámci prezentácie zástupcu Národnej asociácie pestovateľov kukurice dozvedeli mnohé o rumunskom poľnohospodárstve.
Napríklad, že na vidieku žije až 53% obyvateľov a z celej populácie až 18,5% pracuje v poľnohospodárstve. Z agropodnikov len jedna štvrtina kombinuje rastlinnú aj živočíšnu produkciu, väčšina má iba čistú rastlinnú výrobu. Priemerná výmera farmy je iba 5 hektárov, s najväčším počtom dominujú malí roľníci. No pre nich nie je táto činnosť hlavným zdrojom príjmov, často sú zamestnaní aj inde. Svoju pôdu si však chránia a kúpiť pozemky tu nie je vôbec ľahké. Priemerná cena pôdy je asi 5 000 euro/ha, a len ťažko sa hľadá. Menší vlastníci často prenajímajú svoje pozemky väčším farmárom, ktorí im za to vyplácajú nájomné vo forme „naturálií“, približne v hodnote 1-1,5 tony pšenice, či kukurice za hektár pôdy. Spravidla sa uzatvárajú dohody na 5, či 10 rokov.
Mnohí pestovatelia využívajú zavlažovanie, pokiaľ sú v blízkosti dostupné kanály od rieky Dunaj, vybudované v socialistickej ére. No pôda na juhu Rumunska je veľmi kvalitná, a tak aj pri neveľkej námahe dosahujú výborné priemerné úrody: 4,5 až 5 t/ha pšenice, 2,5 t/ha slnečnice, 4 až 5 t/ha jačmeňa a 5,5 až 6 t/ha kukurice, ktorú pestujú na takmer 2,5 milióna hektároch.
Potravinársky priemysel v krajine postihol takmer rovnaký osud, ako na Slovensku. Napríklad z pôvodných 30 cukrovarov tu zostali fungovať iba dva a samozrejme aj pestovateľské výmery kedysi kráľovnej polí, cukrovej repy, sa drasticky znížili. Saldo zahraničného obchodu s agropotravinárskymi produktami od roku 2011 (4 mld.€) vzrástlo dvojnásobne (2020: 8,5 mld.€). A skutočne, v miestnych potravinách bol problém nájsť rumunské cukrovinky, či čokolády. Najväčšími dovozcami do Rumunska sú krajiny EÚ (75%), hlavne Nemecko, Taliansko, Maďarsko, malý obchod funguje aj s Tureckom a okolitými štátmi.
HDP na obyvateľa je v Rumunsku iba 9 380 € (SK: 15 660 €, priemer EÚ: 27 840 €), ale z celkovej spotreby energie až štvrtinu (24,5%) predstavujú obnoviteľné zdroje (SK: 17,3%, priemer EÚ: 22,10%). Naozaj, na našej ceste na juh sme videli polia plné veterných elektrární, ktoré poháňa vietor od mora. Videli sme tiež jedinú jadrovú elektráreň v oblasti „Cernavodâ“ – tá namiesto chladiacich veží využíva vodu priamo z rieky Dunaj, na brehu ktorej stojí. Rumunsko však má aj vlastné zdroje fosílnych palív, vďaka čomu je energetický mix dobre riadený a aj cena energie pre obyvateľov nižšia.
Celková životná úroveň je tu však stále pomerne nízka, hlavne na vidieku. Všade sme stretali veľkých túlavých psov, v mestách aj mimo nich. V oblastiach, kadiaľ sme cestovali autobusom, bolo pomerne málo obcí, či sídlisk. Široké lány len v mierne zvlnenej krajine pretínalo málo ciest. Príroda je tu krásna, divoká, zachovaná a mestá sa pomaly rekonštruujú.
Obyvatelia Rumunska si radi spomínajú aj na svojich kráľov a ich zásluhy pre národ. Obnovená Národná knižnica stojí oproti kráľovskému palácu, v popredí na koni kráľ Karol I.
Druhý deň bol náročný, a nielen preto, že bol horúci. Vyštartovali sme z hlavného mesta, kde sme si predošlého večera prezreli časť historického centra a vychutnali si špeciality v štýlovej reštaurácii „Hanu lui Manuc“. V okolí mesta Slobozia, východne na polceste ku Constanci, sme zamierili na dve farmy.
Farmár sa rád pochválil svojim bohatým mechanizačným vybavením a dvoma podlahovými skladmi na zrniny.
Prvá farma – „Silcomar 2000 Farm“ v obci Lalomiţa patrí predsedovi spomínanej rumunskej asociácie. Ten na 1 500 hektároch pestuje hlavne obilniny a olejniny, pričom časť pozemkov poskytuje na poľné pokusy. V súčasnosti dokončuje druhý halový sklad zrnín a zavlažovacie zariadenia. Od Dunaja vedú do poľnohospodárskej krajiny vybudované kanály, na ktoré sa môžu pestovatelia pripojiť. Rumunská vláda ich v tom podporuje aj tak, že im prepláca polovicu nákladov na spotrebovanú elektrickú energiu. Farmár svoju modernú agromechanizáciu poskytuje aj ostatným, menším roľníkom v okolí, v rámci platených služieb.
Po výdatnom tradičnom obede sme zamierili do závodu Expur v meste Slobozia, najväčšom rumunskom spracovateľskom závode na olejniny. Po úvodnej prezentácii sme „vyfasovali“ ochranné prostriedky, ktoré v sparnom dni pôsobili síce saunovo, ale zato vtipne, a vybrali sa na prehliadku sýpok, fľaškovne a baliarne oleja. Podnik spracúva hlavne slnečnicu na obľúbený stolový olej a repku olejnú na biodiesel. Bielkovinové krmivá sú vedľajším produktom. Okrem domáceho trhu vyvážajú produkty aj do zahraničia. Celková kapacita je 100 000 ton. Od momentu akvizície skupinou Alimenta Group rumunskej vlády, sa v podniku odštartoval rozvojový program zameraný na technologickú modernizáciu, rozšírenie spracovateľských kapacít a skladovacích jednotiek, ako aj zosúladenie s environmentálnymi pravidlami.
Farmár (vpredu vpravo) je pyšný na svoje úspechy, ktoré dosiahol bez akýchkoľvek eurodotácií. V strede stojí predseda rumunskej Asociácie pestovateľov kukurice a celkom vľavo naša sympatická sprievodkyňa po Rumunsku, Raluca Bolnavu.
Popoludní nás čakala druhá farma – „MorarPan Com“ v oblasti Lalomiţa. Farma patrí členovi asociácie pestovateľov kukurice a na 1200 hektároch sa venuje iba rastlinnej výrobe. Farmár dosahuje vynikajúce úrody u pšenice, kukurice aj repky, dokonca aj v tomto suchšom roku. Vyrába tiež osivá, ktoré distribuuje v okolí. Pred dvoma rokmi začal investovať do stavby síl, ktoré by mali postačiť na jeho produkciu. Má už pripravený aj stavebný materiál na privedenie vody z dunajských kanálov na zavlažovanie svojich polí. Rieka Dunaj po takmer celej južnej hranici Rumunska, so široko rozvetvenou deltou, kde sa voda spomaľuje kým dosiahne breh Čierneho mora, roľníkom výrazne pomáha. Večer nás už čakalo ubytovanie na morskom pobreží v známom letovisku Eforie Nord.
Toto všetko je čiernomorský prístav Constanca – pohľad zvnútra i od nábrežia mesta prezrádza obrovské kapacity skladov i prepravných prostriedkov
Na tretí deň sme zamierili k cieľu našej cesty. Najskôr nám komentovanú prehliadku po prístave v meste Constanca poskytol skúsený zástupca obchodnej spoločnosti. Tento čiernomorský prístav sa po miliónových investíciách stal od roku 2019 najvýznamnejším európskym prístavom pre medzinárodnú lodnú dopravu. Predstihol aj dovtedy dominujúci francúzsky Rouen, či nemecký Hamburg. Na rozlohe asi 4 000 km2 (z toho 1600 km2 je na súši, zvyšok more) majú svoje zázemie všetky významné svetové obchodné spoločnosti. V prístave neustále budujú a modernizujú prístup pre vlakové súpravy, ale videli sme aj kolóny naložených kamiónov. Zámorské lode plávajúce do a z prístavu boli v dohľade aj z nádhernej promenády na okraji historického centra mesta Constanca.
Mesto v 6.storočí p.n.l. založili Gréci a volalo sa Tomis, a už od tohto obdobia sa tu začal rozvíjať obchod a lodná doprava. Zažilo Rímsku nadvládu, Vizigótov, vládcov Byzancie, osmanskú ríšu, ale až od roku 680, kedy mesto dobili Avarsko-Slovanské vojská, sa mu začína hovoriť „Konstantia“. V roku 1878 bolo mesto s prístavom vrátené z ruskej okupácie Rumunsku a kráľ Karol I. tu dal postaviť letohrádok svojej manželke, ktorá milovala more. V roku 1911 sa cez prístav prepravilo 1,4 mil.ton tovaru.
Počas celého 20.storočia sa prístav rozširoval, modernizoval a v r.1988 už prepravili 62,3 mil.ton tovaru. Od roku 2012 sa tu sústavne niečo buduje, opravuje, napr. diaľnica z Bukurešti k prístavu, mosty, riečne kanály, vlakové trate, osobný prístav, parkoviská, prístavné brány… V roku 2020 sa tu postavili skladovacie kapacity pre 200 000 ton obilia, pričom sa sprístupnilo nakladanie pre zámorské lode s ponorom 19m. Rástli aj objemy prepravy cez prístav Constanca – v roku 2019: 66,6 mil.t, v roku 2020 to bolo 60,4 mil.t. No rekord rumunských prístavov prekonali v roku 2021, kedy cez Constancu prepravili celkom 67,5 mil.ton, z čoho 25,2 mil.ton predstavovali obilniny!
RMD kanál
Na severe je staršia časť, kým južná je novšia. Tu je aj vybudovaný kanál z rieky Dunaj k Čiernemu moru, čo je súčasťou najvýznamnejšej európskej vodnej cesty „Rín – Meine – Dunaj“ (tzv. RMD kanál – viď obrázok). Obilniny sú významným podielom na celkovej preprave, keďže z Čierneho mora sa prepravujú hlavne do krajín Blízkeho východu a Afriky. Význam tohto obchodu zvýrazňujú aj ceny za poľnohospodárske komodity, napr. FOB cena pšenice je pre Constancu v súčasnosti (k 1.9.2022) 377,14 €/t (pre porovnanie v Rouen (FR): 328,43 €/t), kŕmneho jačmeňa 361,56 €/t (Rouen: 290,93 €/t) a kukurice 327,95 €/t (Bordeaux (FR): 347,79 €/t). Teda by možno stálo za to zamyslieť sa nad vodnou cestou po Dunaji až k Čiernemu moru…
Cez prístav sa však prepravuje oveľa viac rôzneho tovaru: uhlie, ropa, chemické produkty, kovy, tekuté látky, hnojivá, ale aj elektrospotrebiče, autá, nábytok, sklo a iné. V prístave nemôže chýbať manažment – riaditeľstvo pre vodnú aj pozemnú dopravu sídli v peknej rekonštruovanej historickej budove. Veľa sa o prístave dozviete aj na jeho stráne: www.portofconstantza.com
Vína z oblasti Rasova majú nielen špecifickú chuť a vôňu, ale aj dizajn fliaš – tieto s odkazom na more a piesočnú pláž.
V tento deň sme si dopriali labužnícky obed v modernom vinárstve „Cernavodâ“ v oblasti Rasova (cramarasova.ro), pri ktorom sme si vychutnali aj niekoľko rôznych druhov vín. Majiteľka to chytila za správny koniec, pretože už z prvých ročníkov vinobrania získavali jej vína svetové ceny. Napokon, oblasti na brehu Dunaja s morským vánkom a vápencovými naplaveninami v podloží, predstavujú unikátny „teroir“ pre viaceré špecifické odrody viniča. Niektoré si priniesli aj zo Slovenska, hlavne z oblasti Tokaja. Večer už patril relaxu, či hrám v morských vlnách a prechádzke po miestnom trhu.
Odrazili sme na výletnej lodi na rieku od brehu, na ktorom stojí náš hotel.
Naša cesta sa akosi stále točila okolo Dunaja, tak sme si ho na štvrtý deň dopriali najviac. Niekoľkohodinová výletná plavba po ramenách Dunaja v druhej najväčšej riečnej delte v Európe bola nezabudnuteľným zážitkom. Táto biosférická rezervácia a zároveň rumunský národný park, je prísne chránená a zapísaná v rámci svetového dedičstva UNESCO. Dunaj tu tvorí mokrade, jazierka, menšie a väčšie vodné kanály a predstavuje domov pre stovky druhov vtáctva, rýb a rastlinstva.
Posledný večer v meste Tulcea sme si nenechali ujsť rybárske menu vo vychytenej reštaurácii pomenovanej podľa bájneho rumunského kajakára a lokálpatriota Ivana Pescara. Skutočne, miestna strava, bohatá na ryby a zeleninu, nám nespôsobila žiadne zažívacie problémy, pokiaľ sme to neprehnali s množstvom, čo však nebolo ľahké… ?
Na záver môžeme zhodnotiť študijnú cestu po Rumunsku ako veľmi prínosnú. Niekoho uspokojilo množstvo odborných informácií, iného nové obzory, obchodné príležitosti, investičné inšpirácie, niekoho prímorská atmosféra. . No určite aj zistenie, že sme v slovenskom poľnohospodárstve predsa aspoň o kúsok ďalej… 😉
Všetkým účastníkom ďakujeme za aktívnu účasť, zodpovedný prístup a tešíme sa na ďalšie spoločné akcie!
A ďakujeme aj spoločnosti Agritours Slovakia, s.r.o., osobitne pani Marcele Laukovej, ktorá nám pomohla zorganizovať túto cestu!
Poľnohospodárske oko zaostrilo aj na miestnu farmu – kravy pijúce z Dunaja.
Vlada Debnárová, výkonná tajomníčka Združenia pestovateľov obilnín.
7.9.2022
Skupina zvedavých obilninárov zo Slovenska na rumunskej farme. Celkom vľavo farmár. V strede, s bielou čiapkou, Vlada Debnárová, tajomníčka Združenia pestovateľov obilnín a slovenská vedúca skupiny
Stanovisko Združenia pestovateľov obilnín k aktuálnej situácii s ukrajinským obilím na Slovensku
Združenie pestovateľov obilnín je hlboko znepokojené nekontrolovaným dovozom pšenice dopestovanej na Ukrajine na územie Slovenskej republiky, pretože
Pestovatelia tohto obilia na Ukrajine nemuseli počas procesu jeho produkcie dodržiavať prísne normy EÚ v oblasti limitov pesticídov, priemyselných hnojív, správnej farmárskej praxe a pod., tak ako pestovatelia na Slovensku,
Európska únia zrušila clá na dovozy týchto množstiev s cieľom pomôcť ukrajinským producentom, pričom tieto mali byť predmetom iba tranzitnej prepravy do tretích krajín, nie členov EÚ,
Obilie z Ukrajiny sa na Slovensku začalo predávať za oveľa nižšiu cenu, ako je bežná trhová cena, často aj o 50-80 euro na tonu, čím podkopávajú pozíciu slovenských pestovateľov na trhu, pričom najviac sú postihnutí malí poľnohospodári a tí, ktorí nemajú vlastné skladovacie kapacity,
Mlynské spoločnosti operujúce na Slovensku začali prednostne vykupovať pšenicu z Ukrajiny s touto nižšou cenou, čím jednak ohrozujú zdravie obyvateľov (spotrebiteľov), kvôli nejasnej kvalite pšenice, a tiež odmietajú ponuku pšenice zo slovenských polí, s jasným úmyslom vlastného profitu,
A preto Združenie pestovateľov obilnín dôrazne žiada Ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, aby okamžite prijal rázne opatrenia proti predaju ukrajinského obilia na Slovensku, aby zabezpečil jeho dôslednú kontrolu a tiež trval na dodržaní pôvodne plánovaného tranzitu na územie iných krajín.
Keďže s podobnými problémami sa v súčasnosti stretávajú aj poľnohospodári v Poľsku, Rumunsku, či Maďarsku, bolo by na mieste, aby predstavitelia štátu žiadali spoločne za všetky tieto krajiny zásah na úrovni Európskej únie.
V opačnom prípade môže dôjsť k stratám v príjmoch slovenských pestovateľov obilnín a následne k prípadnému zníženiu pestovateľských plôch pšenice a iných obilnín. A to najmä preto, lebo naši pestovatelia nedokážu zabezpečiť výrobné náklady na takej nízkej úrovni, ako na susednej Ukrajine. To by mohlo ohroziť budúcoročnú úrodu obilnín na Slovensku.
Veríme, že tejto situácii sa chce vláda SR vyhnúť, a preto žiadame okamžité prijatie účinných opatrení, v súlade s legislatívou EÚ a SR.
Na ostatnom XIX. náhradnom Valnom zhromaždení členov Združenia pestovateľov obilnín odznela aj táto veta: „Ťažký rok nás ešte iba čaká“. Predseda ZPO, Ing. Peter Marko takto zhodnotil aktuálnu situáciu v sektore obilnín na Slovensku. Ten je poznamenaný rastúcimi cenami vstupov do poľnohospodárskej výroby už takmer rok a naopak, neistými trhovými cenami rastlinných komodít v nasledujúcom období.
V podobnom duchu prezentoval stav u olejnín a obilnín aj Ing. Jozef Rebro, predseda Slovenského zväzu olejninárov. Podľa ostatných relevantných zdrojov /k 16.6.2022/ sa očakáva nižšia svetová produkcia pšenice (773,43 mil.ton), ako aj zníženie jej zásob (266,85 mil.t). Podobne aj u kukurice bude zrejme nižšia úroda (1185,81 mil.t) ako vlani a zásoby sú stabilizované (310,45 mil.t). Predpokladá sa pokles spotreby zrnín na kŕmne zmesi, ale rast na potravinárske účely. Tovar z Ukrajiny prechádza cez Európu, čo vytvára tlak na zníženie cien zrnín. Na ceny obilia v krajinách, ktoré ho dovážajú, výrazne vplýva kurz euro k US doláru. Produkcia sóje vo svete rastie, no jej spotreba klesá. Naopak, stúpa dopyt po repke olejnej, čo jej dáva produkčný potenciál (v EÚ-27 je osiatych asi 18900 ha). Prudko narástli výmery slnečnice (11000 ha). Tieto predpoklady spôsobujú v súčasnosti prudký pokles cien – odhady pre úrodu 2022 sú takéto: repka: 753,50 €/t, slnečnica: 615 €/t, sója: 590 €/t, pšenica potravinárska: 340 €/t a nižšia, kukurica 290 €/t a nižšia. Paradoxom je, že ceny klesajú nezávisle od úrody, od dovozu, ale vplyvom inflácie (SR: 12,6%!). Očakáva sa rozhodnutie EÚ o primiešavaní MERO do palív, čo môže ovplyvniť cenu repky. Pšenice je v EÚ prebytok, rastie panika z odbytu.
Ing. Jozef Rebro v úvodnej prezentácii o situácii v sektore zrnín naznačil očakávaný rapídny pokles ich trhových cien. Vpravo Ing. Peter Marko, predseda ZPO
Keďže v úvode nebol počet prítomných členov ZPO uznášaniaschopný, po tejto odbornej vsuvke pokračovalo zasadanie náhradného Valného zhromaždenia členov ZPO. V správe o činnosti predstavenstva ZPO za obdobie od XVIII. náhradného VZ ZPO predseda predstavenstva ZPO, Ing. Peter Marko stručne informoval o situácii v pestovateľskom hospodárskom roku 2021/22, o aktuálnych výhľadoch na hosp. rok 2021/22 a vývoji situácie vo svete aj na Slovensku.
Spomedzi aktivít Združenia za uplynulý rok upozornil najmä na rozširovanie kvalitných informácií členom, účasti pri príprave národného strategického plánu na roky 2023-27, rozširovanie členskej základne, účasť na pracovných skupinách COPA/COGECA, komunikáciu s médiami a študijnú cestu do Českej republiky. Vedenie ZPO zasadalo celkovo trikrát. Financovanie činnosti združenia je riadené v súlade so zákonmi a stanovami ZPO, ročný rozpočet je asi 15 000 €. V ďalšom období sa bude Združenie pestovateľov prioritne zameriavať na kroky k spojeniu síl s ostatnými príbuznými zväzmi pestovateľov a spracovateľov zrnín, pripravuje zahraničnú študijnú cestu do Rumunska a podľa možností aj informačné a vzdelávacie aktivity pre členov.
pohľad do Zeleného salónika, miesta zasadania XIX. náhradného Valného zhromaždenia členov ZPO
V šiestom bode programu predložila správu predsedníčka Kontrolnej komisie ZPO,Mária Matušíková. Informovala o výsledkoch hospodárenia ZPO za rok 2021 a o návrhu rozpočtu na rok 2022. Komisia skontrolovala účtovné výdavkové a príjmové doklady a konštatovala, že stav v pokladni a v peňažnom ústave súhlasí s priloženými dokladmi a výpismi z bankového účtu. Zároveň, že peňažný denník je mesačne uzatváraný, odvody a hlásenia sociálnej poisťovni a daňovému úradu sú robené v súlade s platnými zákonmi. Kontrolná komisia prerokovala výsledky hospodárenia a súhlasí s vykazovanou účtovnou závierkou, a preto ju navrhuje Valnému zhromaždeniu schváliť.
Kontrolná komisia navrhla upraviť výšku členského poplatku pre prvovýrobcov v sume 0,20 euro/ha/rok a pre iný ako pestovateľský subjekt paušálne 500,-(päťsto) euro na rok. Dôvodom sú najmä rastúce náklady na činnosť ZPO.
Preto v ďalšom bode bol prítomným predložený návrh na úpravu Stanov ZPO v znení návrhu Kontrolnej komisie ZPO. Po krátkej diskusii nasledoval i voľby do orgánov Združenia pestovateľov obilnín. Predseda zlúčenej volebnej, návrhovej a mandátovej komisie, Ing. Milan Krajanec, predložil návrh Predstavenstva ZPO pre voľby členovPredstavenstva a Kontrolnej komisie ZPO. Na členov predstavenstva boli navrhnutí: Ing. Peter Marko, Agropodnik Trnava, a.s.; Ing. Igor Jakubička, PD Devio Nové Sady, Ing. Milan Krajanec, AT TATRY, spol.s r.o. Spišská Belá, Ing. Ján Belák, PD Čachtice a Ing. Marian Cikatricis, PPD Prašice-Jacovce. Na členky Kontrolnej komisie boli navrhnuté: Mária Matušíková a Ing. Alena Gubanová.
zasadania sa zúčastnili aj noví členovia ZPO
Na záver prítomní členovia ZPO väčšinou hlasov schválili správu Predstavenstva ZPO, správu Kontrolnej komisie ZPO, návrh na úpravu Stanov ZPO, návrh na členov Predstavenstva a Kontrolnej komisie ZPO, ako aj uznesenie z XIX. náhradného VZ ZPO.
Na záver Ing. Peter Marko informoval o úsilí ZPO komunikovať a podpísať Memorandum o spolupráci so Slovenským zväzom olejninárov, Zväzom pestovateľov a spracovateľov kukurice a Slovenským zväzom pestovateľov a spracovateľov sladovníckeho jačmeňa, ktoré však zatiaľ nebolo úspešné. Na záver poďakoval odchádzajúcemu členovi Predstavenstva, MgA. Vladimírovi Volečkovi za doterajšiu spoluprácu a všetkým prítomným za aktívnu účasť a zaželal úspešný priebeh žatvy a dobrú realizáciu produkcie.
budú slovenskí poľnohospodári schopní ekonomicky zhodnotiť tohtoročnú úrodu obilia?
Na následnom zasadaní vedenia ZPO si zvolení členovi Predstavenstva a Kontrolnej komisie ZPO, v zmysle Stanov ZPO, zvolili spomedzi seba predsedov. Predsedom Predstavenstva ZPO je tak naďalej Ing. Peter Marko, Agropodnik Trnava, a.s. a predsedníčkou Kontrolnej komisie ZPO je pani Mária Matušíková, PD Nitrianska Streda.
Dňa 16.júna 2022 sa v Nitre uskutoční už 19.Valné zhromaždenie členov Združenia pestovateľov obilnín. Okrem správy predsedu predstavenstva a predsedníčky kontrolnej komisie si prítomní môžu vypočuť aj prezentáciu hosťa, ktorým je Ing. Jozef Rebro, predseda Slovenského zväzu olejninárov.
Na Valnom zhromaždení budú členovia voliť zástupcov do orgánov ZPO pre ďalšie trojročné obdobie. Predstavenstvo navrhne kandidátov, avšak je právom každého prítomného člena navrhnúť aj iného kandidáta. Rozhodne hlasovanie členov ZPO.
Na záver zhromaždenia predstaví predseda ZPO zámer spolupráce a spojenia sa viacerých príbuzných zväzov, ktorý je predmetom Memoranda o spolupráci. Toto by malo byť podpísané prítomnými predsedami dotknutých zväzov, zaoberajúcich sa plodinami na ornej pôde. Cieľom je spojiť sily pre spoločný prospech všetkých členov a ďalší rozvoj sektora.
Zabezpečené je občerstvenie aj obed. Tradične poskytneme prítomným aj tlačený zborník s informáciami.
Srdečne pozývame všetkých členov Združenia pestovateľov obilnín, ako aj ďalších hostí!
